Keď sa v roku 2001 zjavil Halo: Combat Evolved, nešlo len o ďalšiu dobrú akčnú hru v zozname vtedajších noviniek. Bol to kultúrny míľnik, ktorý prakticky definoval pojem „FPS hra na konzolách“ a položil základy pre celú novú éru akčného žánru. Zároveň išlo o jeden z primárnych dôvodov, prečo značka Xbox ako platforma vôbec prežila svoje začiatky a existuje dodnes. Štúdiu Bungie sa vtedy podaril husársky kúsok – vytvorili tak nadčasovú strieľačku z pohľadu prvej osoby, že aj keď si ju zapnete dnes, po viac ako dvoch dekádach, nebudete sa cítiť kostrbato či neohrabane, ako to už pri mnohých starších tituloch z ranej éry 3D grafiky býva.
Práve pre túto neuveriteľnú mechanickú nadčasovosť sa len veľmi ťažko dalo povedať, že by prvý výlet Master Chiefa nutne potreboval remake. Hra ako taká jednoducho nezostarla tak výrazne, aby si žiadané osvieženie pýtala sama od seba. V každom prípade, keď sa už vývojári z Halo Studios rozhodli do tohto ikonického sveta vrátiť a priniesť ho novej generácii, bolo potrebné v ich novom projekte hľadať jasný zmysel. Pred tímom stála mimoriadne neľahká výzva: na jednej strane nekompromisne zachovať dušu a atmosféru pôvodnej legendy, na strane druhej priniesť zmysluplné vylepšenia. Vývojári museli precízne vyplniť tých pár nedostatkov, ktorými hra trpela a ktoré sme v roku 2001 s pokojom a úsmevom prehliadli, no pri dnešných štandardoch moderných strieľačiek ich už tolerovať nedokážeme.
Aký je teda remake Halo: Campaign Evolved?
Hneď na úvod asi vyzradím, že sa im to takmer podarilo. A to aj napriek absencii multiplayeru v celkovom balíčku, čo môže časť skalnej komunity na prvý pohľad zamrzieť, keďže sieťové súboje boli neodmysliteľnou súčasťou DNA série. Tentokrát však celá pozornosť vývojárov smerovala výhradne k príbehovému zážitku pre jedného hráča (či kooperácii).
Príbeh, ktorý formoval generácie
Pre tých, ktorí nemali tu česť a do tohto sveta vstupujú prvýkrát: prvý diel Halo predstavuje neúprosný konflikt medzi zvyškami ľudstva a náboženským spolkom mimozemských rás s označením Covenant, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti. Hlavnou postavou je tichý a stoický Master Chief, ktorý spolu so svojou vernou AI partnerkou Cortanou predstavujú prakticky jedinú nádej na záchranu pred úplným vyhladením. Väčšina deja sa odohráva na tajomnom prstencovom svete s názvom Halo – masívnej umelo vytvorenej štruktúre plávajúcej vo vesmíre, ktorú tam zanechala tajuplná a dávno vyhynutá rasa Forerunners. Skutočný a hrozivý účel tohto prstenca tvorí hlavnú niť celej príbehovej zložky.
Príbeh sám o sebe je už tradične pomerne jednoduchý a priamočiary – ide o klasický koncept boja o prežitie a záchranu vesmíru, pričom na tom nič nezmenil ani samotný remake. Čo však robí Halo výnimočným, nikdy neboli len komplikované zápletky, ale predovšetkým mimoriadne zaujímavý svet, jeho hlboká mytológia a bohaté historické pozadie, ktoré vás okamžite vtiahnu do deja a nútia vás preskúmavať každý kút.
Nová emócia vo filmovom šate
Príbeh je tentokrát vyrozprávaný cez plne predrenderované cutscény, čo sa mimoriadne pozitívne odráža na ich vysokej vizuálnej kvalite, detailoch tvárí a celkovej filmovosti. Tvorcovia však pri ich tvorbe nešli cestou doslovného kopírovania v pomere 1:1. Namiesto toho si vzali dostatok slobody na to, aby upravili interpretáciu jednotlivých momentov, pridali nové príbehové rozšírenia a doplnili emočnú hĺbku postavám, ktoré boli v pôvodnej verzii predsa len trochu ploché. A treba športovo uznať, že až na pár malých výnimiek sa im to podarilo na výbornú.
Samozrejme, v takto vyhradenej komunitnej značke sa vždy nájde niekto, komu viac vyhovoval pôvodný, ikonický dizajn Cortany, prípadne Master Chiefa, ktorý v roku 2001 rozprával ešte o čosi menej a bol skutočným nemým protokolom skazy. Rovnako niekomu môže chýbať celkový minimalizmus pôvodných cutscén, ktorý však vtedajší vývojári nezvolili z umeleckého zámeru, ale skôr ako nutný kompromis vyplývajúci z technologických obmedzení svojej doby. Mne ale príbehové predelové scény prišli spracované veľmi vkusne, moderne a až na pár nepatrných momentov som s nimi bol ako dlhoročný fanúšik sveta Halo absolútne spokojný.
Modernizácia legendárneho sandboxu
Hrateľnosť je už tradične nadčasová. Opäť tu máme ikonický koncept dvoch zbraní a granátov vždy po ruke na jedno stlačenie tlačidla a povestnú filozofiu „30 sekúnd nepretržitej zábavy opakovanej do dokonalosti“. Fakt, že tento mechanický základ aj po 25 rokoch od svojho vzniku funguje bez jediného zaváhania, len podčiarkuje obrovskú silu a genialitu dizajnu pôvodnej hry. Vývojári z Halo Studios sa však nezastavili len pri vernom kopírovaní starých schém a do zaužívaného vzorca priniesli niekoľko podstatných zmien, ktoré modernizujú zážitok bez toho, aby narušili jeho korene.
Tou prvou a zrejme najvýraznejšou novinkou je prítomnosť šprintu. Téma šprintovania bola v Halo komunite odjakživa jablkom sváru a predmetom nekonečných debát, takže je jasné, že časť ortodoxných hráčov táto zmena na prvý pohľad rozčúli. Ja so šprintom – špeciálne v príbehovej kampani – nemám žiadny problém. V dnešnej dobe ide o takú prirodzenú samozrejmosť, že mi pri opätovnom hraní originálu pohybový limit Master Chiefa často chýbal, preto je skvelé, že tu táto možnosť konečne je. Hre prináša potrebnú dynamiku a moderný rytmus.
Druhou zásadnou úpravou je zreteľné rozšírenie zbraňového arzenálu. Zbrane, ktoré v pôvodnej hre síce existovali, no nebolo možné ich chytiť do rúk (ako napríklad ikonický meč Energy Sword), sú tu už plne použiteľné. Vývojári navyše išli ešte ďalej a do hry zakomponovali aj obľúbené kúsky z neskorších dielov série – do rúk sa vám tak dostanú zbrane ako SMG, Beam Rifle či Needle Rifle. Všetky tieto nové prírastky skvelým spôsobom osviežujú taktický sandbox, dávajú hráčovi viac možností pri riešení bojových situácií a robia to citlivo, bez toho, aby systém zahltili zbytočným balastom.
Poslednou veľkou mechanickou zmenou je možnosť kradnutia nepriateľských vozidiel priamo v boji, čo bola svojho času jedna z najospevovanejších noviniek prelomového Halo 2. V remaku prvého dielu pôsobí táto mechanika mimoriadne organicky a pri súbojoch s Covenantmi na otvorených priestranstvách dáva bojom úplne nový náboj. Ide o ďalšie logické a mimoriadne vítané vylepšenie sandboxu, na ktoré sa nedá povedať jedno krivé slovo.
Odvaha prebaliť minulosť
Vôbec najväčšou a najzásadnejšou zmenou – ak na moment odhliadneme od samotného vizuálneho kabáta – prešiel samotný level dizajn. Ten bol v mnohých prípadoch mimoriadne vkusne a citlivo upravený, pričom nešlo len o kozmetické pridanie nových dekorácií či detailov prostredia. Vývojári sa nebáli siahnuť priamo do štruktúry jednotlivých úrovní a niektoré z nich kompletne prekopali.
Napriek svojej obrovskej kultovosti totiž pôvodná hra trpela výrazným a často otravným backtrackingom. Bol to známy dôsledok extrémnej časovej tiesne, v ktorej Bungie vtedajší projekt dokončovalo. Výsledkom tohto vývojárskeho zhonu bola skutočnosť, že celá druhá polovica kampane bola prakticky len zrecyklovanou prvou polovicou – prechádzali ste tými istými prostrediami, akurát v opačnom poradí a s prítomnosťou novej nepriateľskej frakcie.
Remake tento historický neduh rieši elegantne. Do úrovní v druhej polovici hry boli zapracované výrazné vizuálne aj štrukturálne prvky, vďaka ktorým opätovné používanie rovnakých prostredí takmer vôbec nespoznáte. Každá misia získala svoju vlastnú identitu a atmosféru.
Kapitolou samou o sebe bol nenávidený level The Library, ktorý v origináli predstavoval nekonečné, repetitívne a frustrujúce bludisko sivých chodieb. Vývojári ho tu kompletne prekopali od základov. A výsledok je skrátka skvelý. Hráč má konečne skutočný pocit, že prechádza unikátnymi a dynamickými úrovňami, kde sa umne striedajú stiesnené interiérové pasáže s rozľahlými exteriérmi, plynulo sa kombinujú súboje proti rôznym frakciám a kde ste novým výzvam vystavovaný takmer neustále.
Samotná The Library bola prepracovaná so solídnym konceptom: namiesto úmorného putovania smerom nahor po identických poschodiach tentokrát zostupujete čoraz hlbšie do útrob zariadenia. Čím nižšie idete, tým viac je toto temné miesto zamorené a pohltené parazitickou rasou Flood, čo atmosfére dodáva až hororový nádych. K tomu vývojári pridali aj pár interaktívnych mini-hádaniek na spestrenie hrateľnosti a úplne nový typ nepriateľov, ktorý vás udrží v neustálom napätí.
Prequelový prídavok a Unreal Engine 5
Významnou novinkou v remaku je aj prítomnosť troch úplne nových úrovní, ktoré slúžia ako priamy prequel k udalostiam pôvodnej hry. Tieto misie ešte viac rozširujú pestrosť navštívených prostredí, prinášajú zaujímavý a solídny mini príbeh a ponúkajú dostatočne hutný obsah pre každého, kto prahne po nových informáciách z tohto sveta. A aby toho nebolo málo, práve v týchto prapôvodných pasážach vývojári predstavujú ďalšie prírastky do zbraňového arzenálu vrátane hráčmi milovanej a ikonickej útočnej pušky Battle Rifle. A hoci tieto nové levely nepovažujem za kvalitatívne rovnocenné s tými z pôvodnej hry, a to najmä kvôli o niečo slabšej variabilite činností a trochu priamočiarejšiemu spádu, stále ide o veľmi obstojný a hodnotný prídavok.
Od prvých sekúnd však berie dych skvelý vizuál. Unreal Engine 5 tu naplno ukazuje svoju technologickú silu, moderné nasvietenie a detailné textúry. Omnoho dôležitejšie než samotné technické svaly je ale to, že vývojárom sa v tomto engine podarilo perfektne vystihnúť a pretaviť originálny vizuálny štýl a unikátnu estetiku pôvodného Halo. Jediné, čo dokáže človeka pri hraní naozaj rozčúliť, je nemožnosť vypnúť efekt chromatickej aberácie (chromatic aberration). Tento prvok pomerne zbytočne kazí inak kryštálovo čistý a nádherný výsledný obraz a úprimne nerozumiem dnešnej obsesii vývojárov s týmto optickým skreslením. Je skrátka otrasný a možnosť jeho vypnutia v nastaveniach tu citeľne chýba.
Remake na druhej strane mimoriadne poteší bohatou porciou dodatočného obsahu. Nájdete tu napríklad tzv. „remix levely“ s integrovanými modifikátormi, ktoré výrazne zvyšujú znovuhrateľnosť a prinášajú svieže výzvy. Skvelou správou pre partiu priateľov je tiež prítomnosť plnohodnotnej kooperácie, pričom príbehovú kampaň si tentokrát môžete prejsť až vo štvorici hráčov naraz.
Čo je však najdôležitejšie – Halo Campaign Evolved sa stále hra ako Halo. Keď štúdio oznámilo prechod na Unreal Engine 5, panovali obavy z toho, že séria stratí svoj štýl a čaro, no nič také sa, našťastie, nekoná.
Nedostatky, ktoré kazia dojem z dokonalosti
Aby som ale iba nechválil, nová verzia má svoje nezanedbateľné nedostatky. Je naozaj smutné, že väčšina týchto problémov sa dala vyriešiť pomerne jednoducho – ak by mali vývojári pred vydaním k dispozícii o niečo viac času na finálne ladenie. Xbox verzia tak v súčasnosti trpí nepríjemnými desynchronizáciami audia a obrazu počas predrenderovaných cutscén. Hra má navyše až nepochopiteľne veľa bugov spojených so správaním umelej inteligencie v súbojoch a často narazíte aj na otravné miznutie či náhle objavovanie sa nepriateľov priamo pred vašimi očami. Ide síce o veci, ktoré vývojári v nasledujúcich patchoch nepochybne opravia, no človeka zamrzí, že hra nedorazila na trh v stopercentnom stave.
Napriek obrovskej vizuálnej kráse sa titul nevyhol ani drobným grafickým chybičkám a glitchom. V neposlednom rade je veľkým sklamaním pomerne čudný a nevyladený mix audia. Excelentný a legendárny pôvodný soundtrack je v celkovom zvukovom namiešaní zatlačený až príliš do úzadia a zaniká pod zvukmi výstrelov či výbuchov, čo celkovému zážitku zbytočne uberá na ikonickej atmosfére.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Halo: Campaign Evolved
- Vydavateľ hry: Halo Studios, Xbox
- Žáner: Strieľačky, Akčné
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Xbox
Korekcia: Pavol Hirka
