Prešiel nám rôčik a do našich herných zbierok pribudlo ďalšie pokračovanie diskutabilnej série Call of Duty, tento raz opäť s podnázvom Black Ops, no s poradovým číslom dva. Vývoja sa, samozrejme, opäť chopilo štúdio Treyarch a urobilo niekoľko menších, ale aj niekoľko podstatných zmien oproti ich predošlému dielu dúfajúc, že hra bude v očiach hráčov obľúbená. Či sa im to podarilo, sa dozviete v recenzii na konzolovú verziu pre PS3.
Mám zvyk začínať recenzie grafickým spracovaním, keďže je pochopiteľné, že to bude to prvé, čo si v hre všimnete. Nuž keďže je to v tejto hernej sérii dosť citlivá téma, budem sa snažiť byť opatrný. Popravde, keď som hru prvýkrát zapol a uvidel tú hroznú grafiku, myslel som si, že odpadnem. Našťastie som si neskôr konzolu nastavil správne a hneď to bolo lepšie. Hra hneď na začiatku ukáže, že pôjde o modernú strieľačku z budúcnosti. Páči sa mi najmä vychytávka v hlavnom menu, keď si zvolíte nejakú možnosť, a zároveň si rukou ťuknete do malého displeja. Čo sa týka grafiky v hre, akoby som videl klasické Call of Duty z minulých rokov. Nič podstatné sa nezmenilo, takže ak ste hrali predchádzajúce diely, môžete očakávať čosi podobné až na to, že bola pridaná podpora DirectX11, čo sa prejaví v niekoľkých prípadoch. Je však potrebné uznať Treyarchu, že sa snažili dostať z grafiky čo najviac, čo zistíte aj sami, ak nachvíľu spomalíte a poobzeráte sa okolo seba. Vo väčšine FPS hier však takúto možnosť nemáte, keďže ste neustále v akcii, a tak si skôr všímate svoju zbraň. Tie v Call of Duty, či už hovoríme o tých z minulosti, alebo budúcnosti, sú spracované naozaj pekne, odrazy svetla sú veľmi dôveryhodné a dokonca aj opotrebovanie je pekne vidno. Skrátka grafika môže v niektorých prípadoch aj uraziť, no to len naozajstných haterov série. Ostatní hráči sa touto otázkou veľmi zapodievať nebudú.
Druhou stránkou hry je príbeh. Ten sa bude opäť točiť okolo hlavných postáv z prvej časti Black Ops. Konkrétne ide o Alexa Masona a Franka Woodsa. Vy hráte za postavu Davida Masona, syna Alexa, a po celé hranie hry sa rozprávate so starým Frankom Woodsom, ktorý chudák ostal na vozíku s kopou šedivých vlasov. No pamäť mu slúži stále dobre a vy sa dozvedáte veci ohľadom svojho otca a o tom, ako to vlastne všetko bolo. Tiež vám ten dedo rozpráva aj príbeh Raula Mendeneza, ktorý sa tiahne celou hrou od 80tych rokoch až do roku 2025, čo je asi kľúčová vlastnosť hry. Samozrejme, v tom nejdete sám, spoločnosť vám robia tvrďas menom Harper a človek so zaujímavým menom, Salazar. Aj vám sa zdá, že s takým menom má určite mnoho tajností? Veruže má, ale ich odhalenie nechám na vás.
A prečo je vlastne človek menom Raul Mendenez ten zlý chlapík? No kebyže vám nad hlavami lietajú jeho bezpilotné vrtuľníky a ničia vám vaše obľúbené mesto a krčmu, tiež by ste ho označili za zlého. To, že je zlý, však vedia len niekoľkí, keďže na šírenie svojho slova (rovnako ako Gamesite) používa YouTube kanál s názvom Cordis Die (neponáhľajte sa s jeho hľadaním na YouTube. Síce naozaj exituje, no nachádza sa tam len jedno video, ku ktorému nie je možné ani pridať komentár a je dokonca bez obrazu.) Ľudia veria, že on je ten dobrý a zrak majú akoby zahmlený pred skutočnosťou, že práve on prelial v ich krajinách toľko krvi.
Prvá misia by sa dala nazvať script. Scripty sú súčasťou celej hry, no niektorí zastávajú názor, že Treyarch tým chcel vytvoriť filmovú atmosféru. Ja osobne idem na film do kina a hru si kupujem kvôli hraniu. Ale nechcem tu rozvíriť búrlivú debatu, tak poviem len toľko, že sa ocitáte v Angole, presnejšie v roku 1986 a vašou úlohou je už klasicky pozabíjať nepriateľov a zastaviť tak nával MPLA. Ak ste sa tešili, že si prvú misiu zahráte s novými zbraňami a v budúcnosti, nebuďte sklamaní, hneď druhá misia vám splní vaše želanie. K dispozícii máte vskutku zaujímavé zbrane, dokonca jednu s takým zameriavačom, čo vám pri priblížení skenuje okolie a ukazuje obrysy nepriateľov. Táto funkcia vám pomôže najmä pri hraní na konzole a v misiách, kde je tma. Chválim. Dajte si však pozor na misiu s koníkmi. Tá by sa podľa mňa mala premenovať na „Aspoň sme sa pobavili“. Na začiatku to vyzerá celkom dobre. Nasadnete na koňa a idete. Potom si do jednej ruky dáte zbraň. Fajn aj to prekusnem. Ale vytiahnuť RPG a zostreliť vrtuľník za plnej konskej rýchlosti, je už aj na mňa veľa a musel som si dať aspoň pol hodiny spánku. Nehovoriac o tom, že kôň má zabudovaný cúvací senzor, takže s ním zaparkujete lepšie ako s autom.
Ako som už spomínal, rok 2025 je kľúčovou vlastnosťou hry, no netreba čakať futuristické výplody fantázie vývojárov tak, ako sa to mohlo zdať v traileri. Ide len o jemný a pekne spracovaný náčrt budúcnosti. Pochopiteľne, nevyhnete sa veciam, ktoré možno ani o pár rokov nebudú možné, ako napríklad úplne zneviditeľnenie sa pomocou špeciálneho obleku, čo mi v prípade Black Ops 2 pripomínalo mierny odkaz na Crysis. Novinkou je aj to, že pred každou misiou si môžete zvoliť svoje vlastné vylepšenie zbrane, ba dokonca si ju úplne zmeniť na inú. V poradí ďalšími, tentoraz takými, ktoré si mohli vývojári odpustiť, sú StrikeForce misie. To je, jednoducho povedané, „poriešené“ nudne. Chvalabohu, že to nie je povinné no tí, ktorí chcú mať z príbehu maximum a okrajovo tak ovplyvniť dej, si ich zahrajú. Princípom misie je 10 minút brániť určené územie všetkými dostupnými jednotkami, pričom sa môžete prepínať medzi vojakmi, robotom alebo napevno postaveným guľometom. Ak vás to nebude baviť prepnete sa do vtáčej perspektívy a budete určovať jednotkám, kam ísť alebo na koho zaútočiť. Ako hovorím, nepotrebná súčasť hry, no niekoho možno pobaví a navyše pridá necelú hodinku hrania do hry.
O hudbu v hre postaral Jack Wall, no môžeme započuť aj pecky od Skrillexa alebo Trent Rezor, ktorí sa majú na svedomí theme song. Celkovo je soundtrack zvolený vkusne na dynamiku a akčnosť hry, takže vás pri hraní bude poháňať vpred, ak si to bude misia vyžadovať, alebo vás pribrzdí, ak to bude nutné. Hudbu teda hodnotím veľmi kladne.
Poslednou časťou hry, teda ak dohráte 5 až 6 hodinovú kampaň a budete sa nudiť, je, samozrejme, multiplayer, ktorý je vyriešený veľmi dobre. Síce nie som fanúšikom multiplayeru na konzolách, no môžem povedať, že to je zábava. Na pomoc si napríklad môžete zavolať psy, ktoré rozkúšu všetko a všetkých, čo bude stáť proti vám alebo aj RC auto s bombou, ktoré sme už mali možnosť vidieť. Ostalo aj to, že si svoj vlastný erb, ktorý si vytvoríte, môžete po čase pricapiť na svoju zbraň. Ak vás hranie proti ostatným hráčom nebaví, skúste zombie mód, ktorý má tentokrát v menu vlastnú sekciu, takže sa stáva samostatnou časťou hry. Môžete ho hrať sami alebo s kamarátmi. Odporúčam druhú možnosť, najmä ak mávate nočné mory alebo ste z tých, ktorí sa trošku viac boja. No vedzte, že v zombie móde pokoj mať nebudete. Vlny nemŕtvych sa budú stále zväčšovať a úroveň sa tak bude priamo úmerne sťažovať, takže potrebujete riadne náradie na ich odstavenie. To vám hra rada ponúkne. Čiže multiplayer a zombie mód hodnotím ako ďalšiu zábavnú činnosť hry a hlavne kopec hodín hrania navyše, čo je vzhľadom na dĺžku hlavnej kampane dobrá voľba.
Call of Duty. Slovné spojenie, ktoré vyvoláva dlhú diskusiu. Čaká na vás premyslený príbeh, zaujímavé cutscény, trochu viac scriptu a v podstate rovnaké grafické spracovanie so svetlejšími chvíľkami. Pobaví vás najmä spomínaný multiplayer a zombie mód. Zaujmú zbrane a prostredie ladené do budúcnosti. Vašim ušiam ulahodí soundtrack. Či už ste alebo nie ste fanúšik tejto hernej série, za skúšku to určite stojí a nič tým nestratíte. Akurát 5 hodín z jednej nudnej nedele.
|
|
 premyslený príbeh soundtrack
nie je až taká lineárna
viac koncov
spracovanie budúcnosti
zombie mód a multiplayer |
|
|
 stále stará grafika/engine kone, kone, kone StrikeForce misie dĺžka kampane |
| 80% |
 |
| ŽÁNER | FPS |
| VÝROBCA | Treyarch |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
ABC DATA |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
