Keď som dostal do rúk Army of TWO (Ao2), došla na mňa nechuť. Neviem, či to bolo predsudkami, alebo rozmaznaním svojho herného ega z predošlých hier (Heavy Rain, Dantes Inferno, MAG), skrátka nemal som na to náladu. Prvé momenty hry ma dokonca tak nebavili, že som to chcel vypnúť.
Pesimistický začiatok, no nenechajte sa odradiť. Bolo to veľké šťastie, že zrovna vtedy prišiel môj kamarát a pridal sa, pretože vtedy som pochopil podstatu celej hry. Je ňou kooperácia. Darmo vám budem hovoriť, aké je to super, veď ste všetci zažili Gears of War na split-screen, a presne o tom istom je aj Ao2.
Aj keď som nehral ,,jednotku“, príbehu sa dá celkom pochopiť aj bez čítania spoilerov na fórach, či wikipedii. Hráte za jedného z dvoch žoldnierov, ktorí sa pri jednej misii ocitli v rozpadávajúcom sa Šanghaji. Neviete, čo sa deje, no ani vás to moc netrápi, keďže po vás strieľajú nepriatelia z každej strany. Misia sa odkladá na neskôr a začínate bojovať o svoj vlastný život. Takto stručne by sa dala popísať celá príbehová línia, no je toho viac. Po ceste stretávate ľudí, ktorí majú svoje vlastné príbehy, ako dieťa v nemocnici, ktoré hľadá lieky pre rodičov, spojku, ktorá vás informuje o zabezepčení v budove, či sibírskeho tigra v klietke. Tu prichádza na rad váš charakter. Musíte sa rozhodnúť, ako s týmito postavami naložíte, či ich odsúdite na smrť, alebo necháte žiť, atď. Aj keď po každom rozhodnutí uvidíte, aké budú následky, hlavný príbeh to nijak neovplyvní.
{gallery}/recenzie/ao2/1/{/gallery}
Ao2 by sa dal skvele porovnať s Gears of War. Hra je takmer identická v ovládaní, no obsahuje aj pár vylepšení. Popri krytí, strieľaní, hádzaní granátov a útokov na blízko však obsahuje viac taktických vymožeností. Prvou z nich je ,,aggro-meter“, ktorý sa zobrazuje vždy pri šarvátkach. Pomocou neho môžete upriamiť pozornosť na seba, či naopak, pozornosti sa vyhnúť a krásne ,,flankovať“ nepriateľov. Princíp je jednoduchý. Čím hlučnejšia a nápadnejšia zbraň, tým viac ,,aggra“ dostávate. Ak hráte s priateľom, stačí sa dohodnúť, ktorý bude ten hlučný a ktorý ,,hajzlík“. Ak ale hráte s počítačom, môžete mu zadávať rozkazy ako postupuj, či ostaň na mieste, pri čom každý pokyn má dve možnosti ,,aggra“ (tichý, hlučný). Tento systém perfektne funguje a pridáva veľmi pozitívny taktický nádych. Pre zdokonalenie svojich ,,aggro“ schopností je v hre implementovaný systém vylepšovania a kupovania zbraní, ktoré môžete dopodrobna vylepšiť, od pažby až po hlaveň. Rôzne vychytávky, ako štít na hlavni, či väčší zásobník vám neskutočne pomôžu pri prekonávaní náporu nepriateľa.
Aby hra nebola len o strieľaní, do hry sa pridali aj stealth prvky. Zakrádanie môžete využiť skoro vždy, pre zviazanie nepriateľov držiacich rukojemníkov, imitovanie vzdania sa pri zabarikádovaných postoch, imitácia smrti pri prestrelkách (zmizne aggro) a rôzne iné serepetičky využiteľné v neblahých situáciach. Špeciálne masky vám okrem toho dovolia využívať elektronický pohľad, ktorý ukazuje hodnosti vojakov (pri plížení schmatnete dôstojníka a donútite ostatných vzdať sa), path-finding, či odhaľuje skrytých nepriateľov.
{gallery}/recenzie/ao2/2/{/gallery}
Arzenál zbraní, ale ani nepriateľov nie je až tak úžasný. Okrem samopalu, brokovnice, odstreľovačky a granátometu v hre nenájdete skoro žiadne dobré zbrane. Plameňomet je skôr na efekt, ako na boj, okrem toho ho ani nemôžete vylepšiť. Nepriateľom zase chýba diverzita, keďže až na ťažkoodencov (s granátometom, plameňometom, brokovnicou) a obyčajných pešiakov v hre nenájdete žiadnych zaujímavých protivníkov. Bossov v hre nemáte a keďže príbeh zaberie maximálne 6 hodín, môžete si ísť pískať.
Multi-player je naproti chudobnému singlu oživením. Zásadnou chybou sú preddefinované zbrane (nemôžete si sami nastaviť úpravu), no svoj účel plnia vskutku dobre a balancovane. Niekoľko herných modov ponúka kooperatívne hranie s priateľom proti ďaľším skupinkám po dvoch, maximálne však 5v5. Rôzne úlohy meniace sa priamo počas hry pripomínajú objetive mod z hier, ako Enemy Territory, či Killzone 2, čo nie je na škodu. Zároveň opäť dodávam, že je možné hrať single v co-op, čo ma chytilo asi najviac.
{gallery}/recenzie/ao2/3/{/gallery}
Audiovizuálna stránka hry je tiež diskutabilná. Na prvý pohľad krásnu grafiku kazí odfláknutá deštrukcia Šanghaju, ktorá pripomína starý Half-Life (jednotku) s trápnymi textúrami budov a efektami ohňa z kreslených 3D hier. Naopak, detaily hlavných postáv sú skvelé, zbrane vyzerajú a strieľajú celkom reálne a dabing je slušný a vtipný.
Ao2 to má v tejto dobe ťažké. Aj keď sa jedná o celkom kvalitnú hru, spestrenú split-screenom s dobrou hrateľnosťou (milujem takéto hry), trh je zahltený oveľa lepšími titulmi, či už teraz, alebo v blízkej budúcnosti. Je pravda, že je jedinou co-op hrou poslednej doby, preto som na vážkach, ako celú situáciu ohodnotím. Ak ste milovníci mačkania ovládačov s vašimi priateľmi pri jednej telke, jedná sa o skvelé spestrenie nudných večerov, no ak hľadáte niečo extra, dnes je toho v obchodoch na mraky.
|
|
co-op vylepšovanie zbraní aggro systém |
|
|
z časti grafika slabý príbeh MP pre maximálne 10 hráčov |
| 80% |  |
| ŽÁNER | 3rd Person shooter |
| VÝROBCA | EA Montreal |
| VYDAVATEĽ | EA Czech |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |  |
 |
