V najbližšej dobe možno nastane jav, kedy filmy ako Minority Report, či hry podobné Remember Me, stratia svoj prívlastok „sci-fi“. Vedci totiž v súčasnosti dokázali niečo, čo bolo doteraz len výhradným predmetom vedecko-fanastického žánru. Tí dokázali vytvoriť falošnú myšlienku a vložiť ju do živej bytosti, v tomto prípade laboratórnej myši, počas jej kľudného spánku.
Samotné vytvorenie falošných spomienok sa dokázalo síce už skôr, pred 2 rokmi, no až dnes sa to podarilo počas fázy spánku do takej miery, že sa testovaná myš cítila po zobudení na pre ňu dovtedy neznámom mieste príjemne a s vedomím, že vie, kde sa nachádza, a na ktorom mieste dostane odmenu. Týmto sa v podstate dosiahol stav, kedy sa bola bytosť schopná naučiť niečo počas spánku. Učenie sa počas spánku bolo podľa Karim Benchenane, neurologičky a zároveň jednej z vedcov stojacich za týmto prevratným objavom, vždy veľkým snom.
Experiment prebiehal asi takto. Do okrúhleho, približne 1 meter širokého priestoru bolo vložených tucet myší, ktoré začali pobehovať sem a tam. Vedci začali na základe elektrických implantátov sledovať ich bunečnú aktivitu, čím vedeli presne identifikovať aké špecifické bunky sa im v mozgu aktivovali, keď myši vstúpili do určitej časti toho priestoru. U 5 jedincov implantáty automaticky počas spánku stimulovali tie bunky, ktoré obsahovali informácie o mieste, kde dostávali odmenu. Aktivované bunky sú známe aj ako bunky miesta, pretože vytvárajú kongitívnu mapu reálnych miest, pôsobiac ako druh mozgového GPSka.
Keď sa myši po stimulácii prebudili a vstúpili do toho istého priestoru, okamažite vedeli, ktoré miesto z priestoru sa spája s miestom, na ktorom dostanú odmenu. Ďalšia skupina myší vykazovala podobné výsledky po stimulácii buniek, no vo fáze bdenia. Zvyšné jedince, ktoré nedostali stimuláciu žiadnu, neprejavili žiadnu aktivitu akú spomínané skupiny myší pred nimi.
Upravovanie, alebo skôr vkladanie falošných spomienok môže byť využité napríklad pri liečbe psychických chorôb ako PTSD, čiže post-traumatických stresových porúch. Tie bývajú často vyvolané prežitím nejakých traumatických zážitkov ako havárií, znásilnení, vojen, či iných nešťastí, ktoré majú na ľudskú dušu často devastačné následky. Ak by ale vedci dokázali manipulovať tieto traumatické myšlienky počas spánku, bolo by možné upraviť ich do takej formy, aby boli pre ľudí oveľa menej škodlivé. To si ale žiada oveľa precíznejšie a menej do ľudského tela invazíne metódy. Tie dnes ešte bohužiaľ neexistujú.
Ideálne by bolo, keby sme proste negatívne časti myšlienok odstránili a nahradili ich pozitívnymi. Problém je, že určite nechceme, aby boli tieto myšlienky zlúčené, keďže inak by ste chceli niečo, čo nás vystraší, alebo sa pozitívne myšlienky stanú negatívnymi. Z toho dôvodu je potreba oveľa hlbšie preskúmať balanc medzi pozitívnymi a negatívnymi časťami v mozgu.
Aký je váš názor na túto problematiku? Nezačína sa človek hrať už sám na boha, alebo jednoznačne vítate takýto progresívny spôsob zlepšujúci životy postihnutých? Mohlo by dôjsť až do takého stavu, že by sme mohli upravovaním spomienok meniť ľudské osudy ako v hre Remember Me? Alebo pamätáte na slávnu scénu z filmu Matrix, kedy sa Trinity naučila riadiť bojový vrtulník za pár sekúnd, po tom čo jej Tank proste jednoducho vložil túto schopnosť (myšlienky) do mozgu? Zdá sa, že nás čaká ešte veselá budúcnosť, aj keď nás z toho možno trochu mrazí na chrbte.
