Peter Pavlík
(redaktor)
5. Fuse (PS3)
Hneď po odhalení hry Overstrike na E3 2011 som sa zamiloval do jej atmosféry a nevedel som sa dočkať jej vydania. Po ohlásení jej premenovania na Fuse a výraznej zmeny grafického štýlu som začal mať pochybnosti, že niečo nie je v poriadku, no vývojárom som stále veril. Moje obavy sa však naplnili a z hry sa nakoniec vykľula priemerná strieľačka bez duše, ktorá bola iba tieňom toho, čím mohla byť.
4. Ace Combat: Infinity (PS3)
Keby som mal túto hru hodnotiť iba z hľadiska hrateľnosti, tak by sa na tomto zozname nikdy neocitla, no čestné miesto na ňom si zaslúžila asi najhorším Free-To-Play modelom v histórii. Vstup do každej bitky je totiž potrebné zaplatiť aspoň jednou jednotkou paliva, ktorá sa dobíja raz za 4 (!) hodiny a naviac nie je možné uchovávať naraz viac ako 3 jednotky. Ak si teda hráč prial zahrať viac ako 3 až 4 bitky denne, tak si musel, samozrejme, dokúpiť viac paliva za reálne peniaze. Keď k tomu pridáte ešte časté problémy s pripájaním sa do bitiek, tak dostanete hru, ktorej vývojári sa akoby cielene snažili odradiť ľudí od jej hrania.
3. Burnout: Dominator (PS2)
Ako veľký fanúšik série Burnout som bol veľmi rád, keď som zistil, že aj napriek vydaniu Playstation 3 vyjde ešte jeden diel exkluzívne pre PS2. Háčik bol však v tom, že na hre nepracovalo samotné štúdio Criterion, ktoré už pracovalo na Paradise, ale vývojármi bolo iné štúdio z portfólia EA. Hra tak nebola z kvalitatívneho hľadiska ani zďaleka na úrovni jej predchodcov a samotné herné mechaniky boli pod zámienkou návratu ku koreňom taktiež míle pozadu.
2. Ratchet: Gladiator HD (PS3)
Je možno čudné, že rovnaká hra sa objavila v mojom zozname TOP 5 najhorších aj najlepších hier, no nešlo mi nespomenúť najodfláknutejší port hry, aký som kedy videl. PS3 verzia tejto vynikajúcej strieľačky z PS2 bola plná grafických glitchov, problémov s frameratom a úplne chýbajúcich funkcií. Stále mi je záhadou, ako sa hra v takomto stave vôbec dostala do predaja.
1. World Super Police (PS2)
World Super Police je zďaleka najhoršou hrou, akú som si kedy zaobstaral a bola pre mňa impulzom, aby som si hry už nevyberal iba podľa toho, čo sa píše na obale. Objavil som ju po tom, ako som vkráčal do jedného nemenovaného reťazca s hrami a po krátkom prezeraní tovaru mi spadli oči práve na ňu. Ako fanúšik pretekárskych hier ma zaujala predstava zahrať si pre zmenu z inej perspektívy. Po návrate domov som tak natešený vložil hru do Playstationu, avšak radosť z novej hry ma už po prvom leveli prešla. Stačí asi dodať, že po druhom som ju už odložil späť do obalu, ktorý som odvtedy už nikdy neotvoril.
e čo tým myslím. 😀
Martina Juhásová
(redaktorka/korektorka)
Bohužiaľ (alebo možno našťastie) môj zoznam obsahuje len 4 tituly, ktoré považujem za sklamanie. Na viac fakt zlých počinov herného sveta som si nevedela spomenúť. Dalo by sa povedať, že za celé roky mojej hráčskej „kariéry“ som mala talent sa vyhýbať fakt hrozným titulom a podľa toho vyzerá aj môj zoznam. Okrem toho 2 zo 4 hier, ktoré som uviedla sú tu skôr preto,že ma istým spôsobom sklamali a nie, že by boli to najhoršie, čo kedy herné štúdia vyprodukovali.
Journey to the Center of the Earth
Tento neznámy titul od vývojárskeho štúdia Frogwares si ku mne našiel cestu ako darček od niektorého z rodinných príslušníkov. Keďže malo ísť o dobrodružnú, no predovšetkým logickú hru, tak som pomerne tešila, že si ju zahrám. No po inštalácií prišlo sklamanie. Hra mala obrovské technické problémy, neustále padala, bugy, no proste hrôza. No najväčším sklamaním bol gameplay. Bol ťažkopádny; logické hádanky boli tak komplikované a zle vysvetlené, že jediný spôsob ako ich prejsť bolo pomocou návodu z netu. Hre som dala niekoľko pokusov, no nikdy som ju nedohrala.
Assassin’s Creed: Unity
Túto hru som sem zaradila nie preto, že by bola vyslovene zlá (celkom som si jej hranie užívala a možno by som si ju zahrala niekedy aj znovu), ale kvôli tomu, že bola najväčším sklamaním posledných rokov pre mňa. Ubisoft nasľuboval toho veľa a všetci vieme ako Unity dopadol po vydaní. Hru som prešla a musím uznať, že mala veľa skvelých stránok – konečne poriadny stealth, skvelé prostredie, krásna grafika, atmosféra. No napriek tomu to bolo sklamanie pre mňa, hlavne kvôli príbehu. Už pri začiatku hry som vedela presne ako dopadne. Klišé príbeh od Ubisoftu o zakázanej láske Assassina a Templárky, pri ktorom vám je jasné, že niekto to neprežije. A hlavne súčasná príbehová linka, ktorá bola pre mňa vždy pri AC hrách dôležitá, je otrasná, nezmyselná a nelogická. Technické problémy hry pridali k dôvodu, prečo sa ocitla na mojom liste.
Star Wars: The Force Unleashed 2
Opäť raz som trochu váhala, dokým som sem túto hru dala. V podstate nie je úplne zlá. Má dobrý príbeh, a zaujímavé postavy (Starkiller, Rahm Kota) a bavila ma. No vyslúžila si u mňa dva veľké výkričníky a tými sú dĺžka kampane a ovládanie. Neverila som vlastným očiam, keď mi hra po cca 5 hodinách hrania naservírovala záverečné titulky. Skôr než poriadne začne, tak rovno už skončí a vy nemáte čas si na nej nič vychutnať. A to je fakt prúser pri hre, ktorá ešte stále teraz stojí 20 eur na Steame. Plus moje hranie sa obmedzilo na asi 3 či 4 špeciálne triky, ktoré som so Starkillerom používala. Je síce pekné, že stlačením XY tlačidiel môžete robiť úžasné veci, no nepoužiteľné pri hraní na PC.
Marvel vs. Capcom: Infinite
Táto bojovka sa mi dostala do rúk počas recenzie, takže našťastie som nemusela vyhodiť do vzduchu takmer 40€ za kúpu hry. To čo mohlo byť skvelým spojením dvoch svetov, bolo pre mňa jednoducho sklamaním. Po vyše týždni riešenia čisto technických problémov, keď hra nechcela fungovať na PC, sa mi ju podarilo konečne rozbehať, no už po prvých pár minútach som vedela, že sa budem musieť premáhať k jej hraniu. Zlé grafické spracovanie postáv, neprítomnosť mutantov z Marvel univerza a tiež potreba dokupovania si ďalších postáv do hry za nehoráznu sumu – toto všetko stačilo, aby sa hra dostala na môj zoznam “nikdy viac ťa nezapnem”.
