Final Fantasy IX
Aj keď osobne najviac milujem predovšetkým ôsmy diel, ktorý je mimochodom moja najobľúbenejšia hra všetkých čias, tentokrát som sa pre zmenu rozhodol vybrať fantastickú deviatu časť, ktorá svojho času predstavovala nádhernú rozlúčku s konzolou PlayStation.
Namiesto futurizmu a alternatívneho pojatia reálií z predchádzajúcich častí sa sympaticky obzrela cez rameno späť na svoje fantasy korene a priniesla staromilský herný zážitok s množstvom odkazov na dovtedajšie tituly Final Fantasy.
Final Fantasy IX je ideálna hra pre všetkých. Noví hráči budú uchvátení nádherným dobrodružstvom s veľkým srdcom, aké ešte nezažili, a starí harcovníci série si zaspomínajú na tie staré dobré časy, kedy bol pre nich svet ešte gombičkou a keď celý ich svet znamenal malý čarodejník Vivi hľadajúci svoje miesto na svete a zbojník Zidane meniaci sa zo sukničkára a bezstarostného pohoďáka na vážneho hrdinu zachraňujúceho svet.
Soul Blade
Soul Blade je dnes už klasická bojovka na PlayStation, ktorá má svoj základ v automatovej bojovke zvanej Soul Edge. PlayStation verzia tejto hry priniesla viacero noviniek ako odlišné kostýmy, viac herných módov, príbehovú „RPG“ kampaň Edge Master a nové zbrane. Inak si hra zachovala originálnu náplň, vrátane piatich odomykateľných postáv.
Táto bojovka skúsila pojať svoj žáner inak ako len prehliadku klasických bojových umení. Hlavnými hrdinami Soul Blade sú totiž rôzne zbrane a bojové štýly prispôsobené boju so zbraňami.
V čase vydania bola hra veľmi úspešná, no pre vývojárov to bol len začiatok. Bol to totiž práve úspech Soul Blade, respektíve Soul Edge, ktorý umožnil tvorcom začať vyvíjať novú hru menom SoulCalibur. Najlepšia bojovka všetkých čias, ako je ale aspoň SoulCalibur mnohými častokrát pasovaný, však na PlayStation nikdy nevyšla.
Parasite Eve
Vtedajší Squaresoft sa na PlayStation rozhodol, snáď aj pod vplyvom úspechu Resident Evil, pre experiment, v ktorom by spojil survival horor s prvkami RPG, ktoré vtedy tvorilo jadro väčšiny ich hier. A ten experiment sa podaril na jedničku s hviezdičkou. Parasite Eve sa stalo ďalšou klasikou v poradí od tejto spoločnosti.
Parasite Eve sa brala omnoho vážnejšie ako hry, ktorými sa inšpirovala a priniesla príbeh náročný na pochopenie, plný odkazov na rôzne vedecké analýzy a teórie. Mrazivému deju dodával ešte väčší chlad fakt, že sa hra odohrávala v zimnom období počas Vianoc. Počas nich má vždy všetko takú zvláštnu magickú atmosféru, a tú sa podarilo zdarne preniesť aj do tejto hry.
Spomínané RPG prvky tu boli pretavené do detailného craftingu zbraní a armoru hlavnej postavy. Nakoľko to bol taktiež survival horor tak tak ako upgradov tak nábojov tu bolo ako šafránu a hráč si musel poriadne premyslieť, do čoho investoval. Súbojový systém síce prebiehal v reálnom čase, no bol zároveň silne ovplyvnený ATB systémom známym z Final Fantasy, a celkovo, aj napriek očividným protikladom, fungoval skutočne parádne.
Vagrant Story
Tento dungeon crawler s detailným craftingom zbraní a vysokým faktorom náročnosti bol vydaný v roku 2000 na sklonku posledných dní konzoly. Pre Squaresoft to bola jedna z posledných exkluzívnych hier pre PlayStation vôbec a k tomu sa aj patrične dobre pripravilo. Vagrant Story je dychvyrážajúcim dobrodružstvom pre tých najodolnejších RPG hráčov.
Ak by mala byť hra definovaná jedným slovom, bolo by to slovo detail. Je až neuveriteľné ako sa tvorcovia dokazali popasovať s obmedzeným výkonom zariadenia a priniesť tak detailných textúr plných prasklín a verne vykreslených kamenných dlažieb. Detaily boli prenesené aj do hrateľnosti, kde umožnili hráčovi útočiť na rôzne časti tiel nepriateľov s percentuálnym zobrazením úspešnosti útoku. Každá z častí mala svoj vlastný HP ukazovateľ, po ktorom minutí sa nepriateľom napríklad znemožnil pohyb a podobne.
Na rozdiel od iných RPG od Squaresoftu si tu hráč nemohol kupovať zbrane, mohol si ich len dať vyrobiť. Tu prichádza asi ten najlepší príklad oddanosti vývojárov detailom. Zbraní a výzbroje je tu neuveriteľné množstvo, tony rôznych kombinácií materiálov dávajú tony rôznych výsledkov, a každá zbraň platí lepšie, či horšie na rôzne druhy nepriateľov.
Twisted Metal: World Tour
Ak existuje na PlayStation úchylnejšia akčná hra v hlavnej úlohe s vozidlami, prosím, kontaktujte ma. Inak potom stále platí, že Twisted Metal: World Tour, čiže druhá časť série Twiste Metal, je tou najbláznivejšou vôbec. Do tohto rebríčka by sa ale táto hra nemohla dostať, ak by bola jej podstata a kvality založené len na tom. To ani náhodou. Twisted Metal: World Tour je rovnako ako bláznivá taktiež neuveriteľne hrateľná, originálna a vyvážená akčná hra s výbornou kooperáciou.
Základ hry je systém demolition derby, čiže na bojovom poli sa ocitne niekoľko po zuby ozbrojených vozidiel a tie proti sebe súperia, až pokým neostane len jeden jediný živý. Námet je jednoduchý ako facka, no práve v tom tkvie najväčší klad hry. Tú hru môže hrať okamžite každý a okamžite každý s ňou zažije jazdu, na ktorú len tak nezabudne.
Každý z jazdcov má svoje príbehové pozadie a dôvod, prečo sa zúčastňujú takýchto bojov na život a na smrť, každé vozidlo má svoje špeciálne schopnosti, klady a zápory, s ktorými ste sa museli vžiť, aby ste mohli prežiť, pričom žiadne nie je výraznejšie lepšie než to druhé a každý z úžasných levelov má svoje vychytávky ako napríklad veľkú zničiteľnú Eifelovu vežu v parížskom leveli, ktoré dodávali hrateľnosti zaujímavé twisty.