Nadávať na AAA vydavateľov je in. Lenže situácia je možno ešte horšia ako si myslíte.
Už viackrát som sa stretol s názormi, že onedlho nás čaká ďalší „videoherný krach,“ ako to bolo v roku 1983. A aj keď v praxi s týmto názorom až tak úplne nesúhlasím, tak mi nedá. Musím povedať, že som dosť znepokojený tým, kam smerujeme a úprimne sa bojím výsledku, ktorý nás na konci tohto putovania čaká. Nechcem teda predpovedať armagedon, chcem iba poukázať na problémy, nad ktorými síce mávnete rukou a väčšina z vás povie, že preháňam, no na strane druhej priznáte, že všetko nie je s kostolným poriadkom.
Ako isto všetci dobre viete, drvivá väčšina herných vydavateľov sú akciové spoločnosti. Obchoduje sa s nimi na akciových trhoch a vlastníkom sú akcionári, ktorí vlastnia určitý podiel. Lenže títo akcionári nie sú dobrodinci, ktorí sa rozhodli, že majú veľmi radi Electronic Arts a tak si nakúpili ich akcie, aby robili lepšie hry. Sú tu chladní kalkulátori, ktorí nákupom akcií hľadajú spôsob ako najefektívnejšie zbohatnúť.
Teda, CEO takýchto spoločností, ako napríklad Andrew Wilson v EA, Strauss Zelnick v Take 2, či Yves Guillemot v Ubisofte, ktorí tieto kolosy riadia sú tam vlastne na to, aby zabezpečili akcionárom návratnosť ich investície a navyše im priniesli aj dividendy. Nie náhodou je Andrew Wilson CEO Electronic Arts. Ide totiž o bývalého šéfa EA Sports, ktorý do športových hier od tohto vydavateľa dotlačil lootboxy a to mu prinieslo lukratívnu pozíciu na čele spoločnosti. Preto, lebo ukázal ako sa z ničoho a z gemblerstva dá vytrieskať veľké množstvo peňazí.
Problém nastáva vtedy, keď si uvedomíte, že tým najdôležitejším aspektom pri týchto kolosoch nie je to, čo zarábate teraz. Nie. Akcionári sa pozerajú do budúcnosti. Ich zaujíma rast. To koľko peňazí prinesiete v najbližšom kvartáli. A ako najefektívnejšie vytvoriť podmienky na to, aby sme za čo najmenej investovaných peňazí mali čo najväčší zisk. Ich nezaujíma dlhodobá udržateľnosť, pretože v momente, keď vycítia neistotu, tak jednoducho svoje akcie predajú. Ich taktiež nezaujíma kvalita hier, inovácie v dizajne a podobné veci, na ktorých záleží nám, hráčom. Im záleží na monetizácií. Proste…aby som to zhrnul. Najdôležitejšie je pre nich, aby ste každý ďalší rok mali vyšší obrat ako rok predtým.
Prednedávnom vyšiel Call of Duty: Black Ops 4. Hra za prvý deň predaja zarobila neuveriteľných 500 miliónov dolárov a ďalšie stovky miliónov priniesla v nasledujúcich dňoch. A čo sa stalo s akciami Activsionu? Klesli. A stále klesajú. A viete prečo? Lebo Black Ops 4 nepriniesol viac peňazí ako Call of Duty: World War II pred rokom. Akcie Activisionu majú iba polovičnú hodnotu oproti tomu, čo mali pred vydaním Black Ops 4, na začiatku októbra. A to sa bavíme o vydavateľovi, ktorý má pod palcom hry ako Overwatch, Diablo, Call of Duty, Destiny, Heartstone.
Viete napríklad o tom, že akcie Electronic Arts klesajú od júla 2018 a prepadli sa z pôvodných 146$ za akciu na dnešných 80$ za akciu? A možno si poviete…hehehe, tak im treba. Lenže tu si treba uvedomiť, že akcie EA klesajú závratným spôsobom aj napriek tomu, že vydavateľ vydáva svoje športové série, ktoré predávajú desiatky miliónov kópií každým rokom. Ubisoft? V októbri sa akcie tohto vydavateľa obchodovali za 100$ za akciu, dnes je to necelých 70$ za akciu. Take Two aj napriek obrovskému úspechu Red Dead Redemption 2 klesá z hľadiska ceny za akciu. A tak by som mohol pokračovať aj naďalej. A áno, som si vedomý faktu, že technologické firmy to majú v posledných mesiacoch na akciovom trhu relatívne komplikované a celá ekonomika nie je voči nim priaznivo naladená (Aj akcie firiem ako Facebook, Amazon, Alphabet, Apple atď už dlšiu dobú klesajú). Každopádne, EA už teraz ohlásilo, že ich predikcia predajov Battlefield V, ktorá hovorila o 13 miliónoch kusov počas prvého kvartálu bude mať od skutočnej reality fakt ďaleko.
Keď sa na to všetko pozerám, vždy si spomeniem na Destiny. Ja mám totižto veľmi rád lore, ktorý sprevádza toto univerzum. A jedna z nepriateľských rás, Hive, má veľmi zaujímavé príbehové pozadie. Členovia tejto rasy majú v sebe totižto červy, ktoré musia kŕmiť. A kŕmia ich tak, že zabíjajú iné živé bytosti. Lenže, čím viac ich kŕmite, tým viac „potravy“ potrebujú, no zároveň vám dávajú väčšiu silu. Čiže musíte zabíjať viac a viac, aby ste stíhali svoje červy nakŕmiť. Ak to nezvládnete, červ vás pohltí. A toto je asi najlepšia analógia, aká existuje na dnešný AAA herný biznis. Je šialené, že akcionárom týchto spoločností nestačí 500 miliónov dolárov za jeden jediný deň len preto, že očakávali viac. A v kombinácii s ich krátkozrakosťou a nezáujmom o hry ako také to jedného dňa spôsobí katastrofu.
A tá katastrofa sa pomaly ale isto blíži. Už teraz vidíte, ako sa vydavatelia snažia nájsť ďalšie spôsoby ako zarobiť. Narazili totiž na strop z hľadiska klasických predajov. Preto lootboxy, preto mikrotransakcie, preto in-game reklamy (pozdravujem Street Fighter V). Je to spôsob ako zarobiť stále viac a viac peňazí, pretože musia uspokojiť tých, ktorí sú na vrchole potravinového reťazca. Je to úplne šialená špirála, no tá špirála sa raz musí ukončiť. A bojím sa, že sa to neskončí dobre. Nie, netvrdí, že EA, Ubisoft alebo Activision zaniknú. Tvrdím to, že nastanú problémy a tieto problémy si odnesú talentovaní vývojári. Nastanú zatvárania štúdií, reštrukturalizácie a rôzne podobné opatrenia, pretože ak sa vám nedarí zarobiť viac, musíte míňať menej.
Kto je v bezpečí? Osobne si myslím, že štúdia pod Sony, Microsoftom a Nintendom. Pretože tí nemusia vytvárať hry, ktoré musia priniesť stovky miliónov dolárov. Tie musia vytvárať hry, ktoré prilákajú ľudí, aby využívali služby jednotlivých konzolových výrobcov. Sony môže do vývoja God of War natlačiť 200 miliónov dolár a nemusí zarobiť 250 miliónov naspäť, pretože vďaka tejto hre sa našli hráči, ktorí si kúpili Playstation 4 a vďaka podielu z predaja všetkých multiplatformových hier, Playstation Plus a rôznych ďalších služieb sa im to niekoľkonásobne vráti. To som napríklad nedávno pochytil pri rozhovore s predstaviteľmi Xboxu ohľadom nákupu nových štúdií. Im nejde o to kúpiť masívne štúdia, ktoré budú pripravovať obrovské herné tituly plné mikrotransakcií, lootboxov a rôznych ďalších prvkov. Im ide o to, pripraviť hráčovi zaujímavú ponuku, aby prišiel, kúpil si nový Xbox, alebo si predplatil službu Xbox Game Pass.
Lenže toto sú výrobcovia konzol. A čo všetci ostatní? EA dúfa, že prerazí prostredníctvom Origin Access Premier. Mnoho spoločností sa spolieha na mesačné predplatné v ktorom spočíva budúcnosť v spojení s mikrotransakciami, ktoré sú nastavené tak, že príliš neotravujú, ale zároveň prinesú dostatok peňazí. Napríklad GTA Online, alebo Red Dead Redemption. Niečo čo je dostatočne zaujímavé, a kde nebudú fanúšikovia kričať, že hra je neskutočným grindom. Alebo možno budú, ale vždy sa nájdu tí, ktorí zaplatia neskutočné množstvo peňazí na to, aby zrýchlili postup hrou. Inovovať sa nebude v hernom dizajne, ale v tom, ako vydojiť z hráča čo najviac peňazí bez toho, aby protestoval, alebo si to všimol.
Práve presne preto sa teraz v jednom kuse hučí ohľadom „live service“ prvkov hre. Cieľom je totiž vytvoriť platformu, kde budú hráči míňať peniaze dlhodobo. Úprimne? Vôbec by som sa nedivil, keby ste mi povedali, že Fallout 76 zarobí celkovo viac ako Fallout 4. Pretože tá hra je dizajnovaná ako platforma na dodávanie nového obsahu počas dlhej doby, za ktorú mnoho ľudí zaplatí oveľa viac, ako keby bol v hre k dispozícii Season Pass.
Prečítajte si tiež
Mikrotransakcie sú rakovina, ktorú treba zahubiť
Čiže vlastne z tohto začarovaného kruhu existujú iba dve východiská. Buď sa zmierime s tým, že monetizácia hier bude čoraz agresívnejšia a vydavatelia budú hľadať ďalšie spôsoby ako z nás vytiahnuť peniaze, alebo to celé padne ako domček z karát. Pretože, asi ako aj sami uznáte, momentálna situácia nás privádza do veľkých problémov v budúcnosti a cesta späť prakticky neexistuje. Alebo som možno prílišný pesimista. A trh bude neustále rásť. Alebo si herné spoločnosti nájdu viac príjmov v mobilnom segmente (pozdravujem Blizzard), ktorým budú kompenzovať nenažranosť akcionárov. Alebo som úplne sprostý a vidím v skrini ducha, ktorý neexistuje. No jedno je jasné. S určitosťou sa nedá povedať, že je všetko v najlepšom poriadku.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.
