Obrovský fenomén, ktorý sa zdanlivo dá žmýkať donekonečna. Čo pred dlhým časom začalo ako epická filmová sága, je dnes už niečím úplne iným. Z pôvodnej trilógie ťažilo množstvo kníh, hier, komixov, ale aj hračkárstiev, či výrobcov kuchynských zariadení. Nájsť niečo, čoho sa toto univerzum ešte nedotklo je skutočná výzva.
Stačí vyrobiť priemerný výrobok, o ktorý by normálne nik nezakopol, nalepiť na to vizitku Star Wars a v prípade, že je ten výrobok až podpriemerný, tak na to pricapiť aj Darth Vadera a peniaze sa len a len sypú. Aj to je Star Wars.
TPS „rúbanica“ s podtitulom Force Unleashed si pred pár rokmi napriek nie najoriginálnejšej, no vcelku zábavnej hrateľnosti získala fanúšikov rovnako ako aj hlavná postava, Starkiller. Tajný učeň Darth Vadera, ktorý sa po udalostiach odohrávajúcich sa medzi Pomstou Sithov a Novou nádejou rozhodne, že nebude slúžiť ako nástroj na potlačenie odporu Jediov, ale pridá sa na stranu rebelov (Nasleduje spoiler na prvý diel. Ak ste ho nehrali, ale máte to v pláne, tak preskočte celý odsek). Časy boli však ťažké a na konci hry zomiera. Možno brať hrdinskú smrť na konci príbehu ako klišé, no prvý Force Unleashed bol ešte celkom slušnou hrou. Čo samozrejme znamenalo, že sa rozhodlo aj o pokračovaní. No a ako na taký koniec naviazať? Tou najlogickejšou cestou a to ničím iným, ako klonovaním…
A tak sa ocitáme na začiatku Force Unleashed 2. Klon Starkillera uteká tesne predtým, než ho kvôli jeho náklonnosti k tým dobrým stihnú utratiť. Vedzte, že tým rozpútate kolotoč neustálej akcie bez zdanlivého konca. A zmyslu. Príbeh je veľmi slabý, miestami naozaj nedáva zmysel a samotný hlavný charakter je bez akejkoľvek štipky charizmy. Nie, kvôli príbehu toto naozaj neskúšajte. Radšej si (znovu) pozrite film. Dokonca aj Skrytá hrozba je na tom lepšie. A to má Jar Jar Binksa.
Pravdepodobne už od začiatku si vývojári povedali, že na kvalite hry nezáleží. Stačí ju zabaliť do naozaj lákavého obalu, a to sa im teda vydarilo. Technické spracovanie je na hre to najlepšie. Síce môžete zabudnúť na tie perfektné animácie z reklám na hru, no stále sa je na čo dívať, a keď už neosloví samotný príbeh, tak aspoň miesta, na ktoré nás zavedie a ich grafické spracovanie. Dabing je profesionálny a nedá sa mu nič vytknúť rovnako ako celému ozvučeniu hry. Ak vás zaujímajú hlavne efekty na veľkej „telke“, tak budete spokojní.
Avšak gameplay… .To, čo sa naučíte v úvodnom leveli budete využívať až do konca hry. Nečakajte žiadne inovácie, žiadne novinky. Budete si môcť akurát trochu vylepšiť isté vlastnosti, no rozdiely ani veľmi nezbadáte. Drvivá väčšina hry sa skladá z toho, že na vás útočí mnoho nepriateľov naraz, čo môžete riešiť niekoľkými spôsobmi. Ak sú to len obyčajní vojaci, tak si ich môžete podať pekne zblízka svetelnými mečmi, či použiť akúkoľvek silu. Často však proti vám nastúpia vojaci, na ktorých sú vaše meče zbytočné, keďže majú vhodnú obrannú zbraň. Alebo naopak, zabojujete si proti učňovským Sithom, na ktorých vaša Sila nemá žiadny účinok a pomôžu len meče.
Sila vám umožňuje také kúsky ako upiecť protivníkov bleskami, čo sa hodí najmä na tých, čo využívajú jetpacky. Ďalej môžete vyvolať tlakovú vlnu, ktorá odhodí každého, kto stojí pred vami. Pokiaľ nie je aspoň dvakrát vyšší ako vy. Najzábavnejšou možnosťou je prinútiť nepriateľa, aby sa pridal aspoň na chvíľu na vašu stranu. Skrátka klasický Jedi Mind Trick („daj si dole tričko“…ehm, to je asi iný film). Okrem toho môžete aj nechať vznášať sa rôzne veci od niekoľkých vojakov naraz, cez rôzne debne či stíhačky. Len stále nemôžme škrtiť bez toho, aby sme sa niekoho dotkli. To asi navždy zostane výsadou Darth Vadera. Škoda, v jednej z vynikajúco vyzerajúcich reklám si takto škrtil aj Starkiller.
Aj keď možno je to tak dobre, dokáže toho aj tak dosť. Možno.. vlastne určite až príliš. Keby sa Starkiller ukázal vo filme, tak by zničil Hviezdu Smrti s prstom v nose. A takéto predimenzovanie Sily určite nevadí len mne. Vidieť to napríklad pri súbojoch s väčšími útočnými strojmi a do očí to bije najmä pri súbojoch s bossmi. Tie bývajú dosť otravné, ako príklad môže poslúžiť jeden z prvých bossov. Jedná sa o boj v aréne s akousi príšerou o veľkosti mrakodrapu, kde sa dlhú dobu vyhýbate pomalým útokom, aby ste si potom na chvíľu do niečoho udreli a dostali sa na ďalšiu úroveň boja pomocou klasického quick time eventu. A radšej ani nechcite vedieť, čo nasleduje, ak v správny čas nestlačíte správne tlačidlo. Áno, celá pasáž ide odznova. Až si osvojíte všetky bojové stratégie, čo vám zaberie približne hodinu, tak ich budete omieľať stále dookola až do konca hry. A ten príde veľmi skoro. Čo je vzhľadom k stereotypu hry (dokonca sa tu opakujú levely) a hroznému príbehu vlastne celkom pozitívna vlastnosť.
Na záver zopakujem to, čo som napísal v úvode. „Stačí vyrobiť priemerný výrobok, o ktorý by normálne nik nezakopol, nalepiť na to vizitku Star Wars a v prípade, že je ten výrobok až podpriemerný, tak na to pricapiť aj Darth Vadera a peniaze sa len a len sypú“. V tomto prípade ide presne o toto. Keby sa to neodohrávalo vo svete Star Wars, tak by sa hráči zrejme tak nehrnuli za stereotypnou hrateľnosťou, zlým príbehom a skoro po všetkých stránkach priemernou hrou. Paradoxne to zachraňuje len audiovizuálne spracovanie a krátkosť hry, pretože ak by toto trvalo dvakrát dlhšie, tak sa veľmi rád pridám na temnú stranu Sily.
|
|
 Audiovizuálne spracovanie Darth Vader Sila vás na nejaký čas zabaví |
|
|
 Stereotyp Príbeh Krátkosť Nič nové |
| 60% |  |
| ŽÁNER | TPS |
| VÝROBCA | Lucas Arts |
| VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Activision Blizzard / ABC DATA |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |  |
 |
