Dokumenty odhalili ďalšie zaujímavosti.
Ako to už býva, súdne spory a akvizície prinášajú pohľad do tajuplného pozadia herného priemyslu. A rovnako to platí aj v prípade plánovanej akvizície Activision Blizzard Microsoftom. Súčasťou predbežného rozhodnutia britského regulačného orgánu CMA je aj séria dokumentov, ktoré sú postupne sprístupňované verejnosti a aj keď mnoho kľúčových informácií je vystrihnutých, tak aj tie nevystrihnuté nám dávajú fascinujúci pohľad na herný priemysel.
A to potvrdzuje aj nová séria vydaných dokumentov, ktoré okrem iného naznačili, prečo Sony až tak vadí táto akvizícia. Okrem (ne)opodstatneného strachu, či Call of Duty séria ostane multiplatformová sa totiž Sony bojí aj toho, že stratí veľmi výhodné podmienky, ktoré si vyjednalo s vydavateľstvom Activision Blizzard. Podľa dokumentov CMA má totiž Sony s ABK špeciálnu zmluvu, ktorá upravuje podiely pri predávaní kópií Call of Duty na PlayStation a taktiež aj pri predaji mikrotransakcií. Štandardné rozdelenie v hernom priemysle je 70:30 – čiže 70% si berie vývojár/vydavateľ a 30% zostáva vlastníkovi platformy (Sony/Microsoft/Nintendo). Dokument však hovorí jasne: „Spoločnosť SIE uplatnila na predaj CoD na PlayStation maržu tretej strany vo výške [ZMAZANÉ] %. SIE v súčasnosti dostáva maržu vo výške [ZMAZANÉ] % z predaja CoD na PlayStation. SIE uviedla, že neverí, že súčasná zľavnená marža zostane zachovaná aj po fúzii, keďže ich hlavný konkurent bude kontrolovať obsah ABK. SIE vykonala analýzu citlivosti, v ktorej predpokladala, že SIE získava maržu [ZMAZANÉ] % z predaja CoD. Odhadla, že kritická miera prechodu, pri ktorej sa pre zlúčený subjekt stáva ziskovým zabrániť SIE v prístupe na trh, sa zvýši z [ZMAZANÉ] % na [ZMAZANÉ] %.“ V skratke si teda Sony vyjednalo väčší podiel z každej jednej kópie Call of Duty a taktiež má na sériu výhradné marketingové práva, no po akvizícii by asi ani jedna z týchto výhod neostala v platnosti.
Fascinujúci je taktiež aj pohľad na predplatené služby. Podľa tabuľky sa totiž predplatné služby Microsoftu rovnajú tým od Sony z hľadiska podielu na trhu a to aj napriek tomu, že Microsoft mal v minulej generácii o polovicu predaných konzol menej ako Sony. Obe majú podiel na trhu v rozpätí 40-50%, no zatiaľ čo pri Microsofte vedie Xbox Game Pass, tak pri Sony vedie lacnejší PlayStation Plus. Na druhej strane je však potrebné dodať, že údaje sú za roky 2019-2021, kedy Sony nemalo na trhu vynovený PlayStation Plus.
Taktiež je zaujímavé, že najpopulárnejšou predplatenou službou Microsoftu je najdrahší Game Pass Ultimate, ktorý získava podiel na úkor klasického konzolového Game Passu, ktorý má podiel iba 0-5%.
Dokumenty CMA taktiež naznačili, že Nintendo skutočne pracuje na nástupcovi konzoly Nintendo Switch, čo však nie je vôbec prekvapujúce: „Službu Nintendo Switch Online sme z našich akcií vylúčili, pretože cloudová herná služba spoločnosti Nintendo je veľmi obmedzená. Cloudová herná služba spoločnosti Nintendo je dostupná len na zariadení Nintendo Switch a [ZMAZANÉ]. Nintendo Switch Online poskytuje hráčom okrem iných funkcií aj prístup k online hraniu a ukladaniu do cloudu. Nintendo Switch Online preto vnímame predovšetkým ako online službu pre viacerých hráčov, a nie ako cloudovú hernú službu.
Zaujímavý je aj pohľad na podiel predajov konzol. V dokumentoch CMA je totiž uvedený podiel predaných konzol v jednotlivých častiach sveta za rok 2021 (a aj predchádzajúce roky). V roku 2021 malo Nintendo celosvetovo na trhu podiel 50-60%. Sony malo podiel 30-40% a Microsoft 10-20%.
Vo Veľkej Británii bola situácia vyrovnanejšia. Nintendo a Sony mali v roku 2021 zhodný podiel 30-40% zatiaľ čo Microsoft bol na treťom mieste s podielom 20-30%.