Nové dobrodružstvo odpadlíka Cala Kestisa, to sú akcia inšpirovaná Miyazakim s prvkami Uncharted, príbeh šmrncnutý Andorom či atmosféra okorenená galaktickým „Divokým západom“, ktoré však namiesto Sily sprevádza aj pliaga dnešných trojáčkových hier.
Na zápletke točiacej sa okolo zaujímavej skupiny vandrákov a darebákov, skrátka nesúrodej zmesky úplne odlišných jednotlivcov, ktorí spoločne bojujú o prežitie proti zvyšku vesmíru (alebo len o vlastné miesto pod slnkom), je skrátka niečo neskutočne lákavé. A Jedi Survivor je do veľkej miery aj takýmto príbehom – hoci v jadre ide stále o ten istý stereotyp Hviezdnych vojen spočívajúci v boji proti Impériu a snahe „o lepšie, slobodnejšie zajtrajšky“. Novú nádej.
Filmy ako Strážcovia Galaxie (aj tí herní) a Jednotka samovrahov či seriálové sci-fi Firefly sú azda najlepšími príkladmi, prečo patrí naratívny tróp, v angličtine nazývaný „Ragtag Group of Heroes“, k veľmi obľúbeným a úspešným. Značné uplatnenie našiel v Hviezdnych vojnách, napríklad v Rebeloch (Star Wars: Rebels), kde jednotlivé bunky rebelského povstania bojujú proti tyranii a despotizmu galaktického Impéria. Celý dej sa točí práve okolo osudov posádky lode Ghost, kde partia odlišných indivíduí spoločnými silami sabotuje snahy Impéria a hoci sa pritom často rozháda, na konci dňa všetci pochopia, že sú ako rodina a pokiaľ budú držať spolu, zvládnu všetko – aj mizerné vyhliadky na úspech.
Ďalším skvelým príkladom z tohto univerza, a tentoraz už herným, sú napríklad Rytieri Starej republiky (teda séria KotOR), kde posádka lode Ebon Hawk bojuje proti okupačným silám Sithov vo svete, kde Jediovia melú z posledného.
Niečo medzi Novou nádejou a Andorom…
Star Wars: Jedi Survivor sa do veľkej miery nesie na takejto vlne „rebelstva“ a „beznádeje“ a odboj proti režimu je v druhom dieli oveľa výraznejším motívom. Stále síce nejde o žiadne prevratné a sofistikované vyobrazenie Impéria, tak ako napríklad v seriáli Andor, no čo štúdio Respawn takpovediac zanedbalo v tomto smere, vynahradili vývojári akčnosťou, veľmi dobrým hlavným príbehom a adrenalínovými, teatrálnymi súbojmi.
Predsa len, zatiaľ čo vo Fallen Order bol Cal Kestis len neskúseným padawanom na úteku, ktorý sa ukrýval a inkognito pracoval ako zberač šrotu na planéte Bracca, a ktorého nakoniec zverbovali do odboja a závere sa stal skutočným rytierom Jedi, v pokračovaní série je už tento ryšavec jednou z najhľadanejších osôb galaxie a skúseným bojovníkom.
Keďže odboj je roztrúsený kade-tade a funguje skôr na báze menších alebo väčších tímov, Cal za tie roky o svojich starých parťákov prišiel a jeho súputníci sa v rámci rebelskej siete rozpŕchli na všetky svetové strany. Vašou úlohou preto je nielen prežiť, ale aj vrátiť posádku lode Mantis tam, kam patrí – a odhaliť dávne tajomstvo týkajúce sa zlatej éry Jediov, obdobiu známemu ako „High Republic“.
Zatiaľ čo jednotka s podtitulom Fallen Order sa zaoberala skôr Calovou minulosťou a budúcnosťou rádu Jedi, príbeh Jedi Survivor je vo svojej podstate naozaj najmä o prežití, hoci Jediovia tú stále hrajú veľmi dôležitú príbehovú rolu.
… ale aj Dark Souls a Uncharted
Tentoraz si k už tak lákavej premise pridajte aj jemné šmrncnutie niečím, čo sa nedá popísať inak než vesmírny Divoký Západ, kde nechýbajú nebezpečné tvory, ošuntelé mestečko so salónom, lovci odmien a atmosféra pohraničnej planéty menom Koboh kdesi na okraji galaxie, kam podnikaví ľudia chodia plniť si svoje sny o bohatstve a často pri tom umierať.
Práve polootvorený svet Kobohu bude vašou základňou a domovom od domova. Žiadna iná planéty sa mu, čo do veľkosti, nevyrovná, hoci jednotlivé svety, ktoré budete preskúmavať, sú podstate väčšie než vo Fallen Order. Mechaniky známe z Fallen Order – ako „respawn“ nepriateľov na štýl „soulsoviek“, ukladanie hry na meditačných miestach či postupné učenie sa nových trikov, ktoré odomykajú nové časti mapy a rôzne skratky, sa vracajú.
Hráči však majú tentoraz k dispozícii niekoľko úrovní obtiažnosti – od ultraľahkej príbehovej až po masakrálnu, vhodnú azda len pre sadomasochistov a fanúšikov Dark Souls.
Základy inšpirované touto megaúspešnou sériou z dielne Hidetaku Miyazakiho, ktorej náročnosť súbojov a boss-mechaniky sú dnes ikonické, sú však stále zjavné aj v Jedi Survivor. Nielenže máte limitované množstvo zdravia a po smrti musíte získať svoje nadobudnuté skúsenosti a progres naspäť, no pri súbojoch (nielen) s bossmi je kritické uhýbanie, blokovanie úderov a parírovanie.
Hoci je Survivor konečne skôr naklonený žánru klasických akčných adventúr z pohľadu tretej osoby, ak vyslovene neznášate „Souls“ mechaniky, budete aj tu miestami jemne škrípať zubami, podobne ako pri prvom dieli.
Úprimne by mi ani v najmenšom neprekážalo, keby som nemusel po zbabranom súboji s bossom prejsť niekedy nemalú vzdialenosť (cez nepriateľov, ktorých som už raz zabil) naspäť „k ringu“, ale hra by sa mi načítala rovno v ňom, ako to býva štandardne. Esencia série však, nanešťastie, spočíva aj v tomto, je to jej identita a treba sa s tým zmieriť. Na strane druhej je vidieť, že vývojári tentoraz riešili otázku prístupnosti viac než vo Fallen Order a Survivor vie byť oveľa ľahší než jeho predchodca. Ak by sa teda mali všetky vaše obavy točiť len okolo tohto, netreba panikáriť.
Jedno z najhorších vydaní posledných rokov
Iné to však už je, čo sa týka technického stavu hry. Jedi Survivor debutoval, hlavne na PC platforme, v dosť zlej kondícii, a hoci bola na next-gen konzolách situácia lepšia, od ideálu mala poriadne ďaleko.
Na PlayStation 5 – teda systéme, na ktorom som hru recenzoval – bol stav taký, že keby som za hru dal 70 eur, asi by som od jedu týždeň nespal. Pomalšie načítavanie textúr sa dá prežiť, ale keď si máte vybrať medzi zlým grafickým režimom a ešte horším, je to na facku.
Survivor mal totiž fungovať buď v režime 4K/30 fps, alebo 1440p/60 fps. To samo o sebe – v ére rôznych technologických možností a pokroku konzol – nie je žiadna sláva, ale problém bol ten, že pri defaultnom nastavení kvality snímkovanie padalo (a dodnes padá) výrazne pod 30 fps. Režim výkonu bol prekvapivo ešte horšie kombo; hra totiž vytúžených 60 fps nedosahovala, a márne sa naťahovala aj za rozlíšením 2K. Výsledkom bol viditeľný vizuálny „downgrade“ bez zabezpečenej plynulosti. Rozumej: ani sa to dobre nehralo a ani to dobre nevyzeralo.
Na niektorých televíziách, vrátane tej mojej (LG CX), tiež správne nefungovala implementácia HDR, takže som túto funkciu musel v nastaveniach vypnúť, až pokiaľ problém nedávno konečne neopravili. O nejakom VRR, teda variabilnom snímkovaní, môžeme len snívať, za to však Respawn do hry natvrdo zaviedol ray-tracing, ktorý síce na PC môžete vypnúť, aby ste mali vyššie fps, nie však napríklad na PS5.
Séria opravných patchov, ktorých zástup sa v dohľadnej dobe len tak neskončí, síce hru ako-tak vylepšila, no irónia je zjavná. Survivor, teda „preživší“, je totiž aj v ohľade technického stavu verný svojmu názvu a posolstvu; dá sa to prežiť, ale je to boj.
Súboje sú radosťou, utrpením, frustráciou aj pocitom triumfu
Nakoniec sa však aj vy zrejme po niekoľkých hodinách vzdoru a hnevu necháte vyviesť z temnej strany Sily späť na Svetlo a začnete si Survivora užívať. Vďaka konzistentnejšiemu snímkovaniu sa minimálne na PS5 oplatí zotrvať v režime 4K (alebo niečo na ten štýl) a 30 fps, čo je pri 4K televízii určite šťastnejšia voľba než niečo medzi Full HD a 2K; tam už totiž to menšie rozlíšenie naozaj vidíte poriadne. A je to obrovská škoda, pretože Survivor je hrou vizuálne veľmi peknou – hoci som z toho nepadol na zadok, ako napríklad z Horizon: Forbidden West, novej „starwarsovke“ nemožno uprieť panoramatickosť.
Ideálnym príkladom je už spomínaný Koboh, kde strávite najviac herného času (vyše polovicu hry), ale veľmi efektívne sú realizované aj animácie – súbojové, pohybové či tvárové. Survivor pôsobí, čo sa celkovej grafiky týka, veľmi uveriteľne a trojáčkovo, a soundtrack za tým nemá ďaleko.
Je to skrátka veľký projekt, o poznanie masívnejší než Fallen Order, ktorý Respawn stihol zosmoliť za nejaké tri roky – a ešte k tomu aj pandemické, takže ak sa na tú záležitosť pozeráme z tejto strany, je svojím spôsobom menší zázrak, že sa to odrazilo len na technickom stave hry a nie na kvalite obsahu. Pre porovnanie, iné sequely k veľkým hrám, ktorý vyšli v poslednej dobe (God of War: Ragnarök, Horizon: Forbidden West či Dying Light 2) boli v príprave od štyroch do siedmich rokov.
Najmä oháňanie sa svetelným mečom prešlo oproti prvému dielu značnou zmenou a neobmedzuje sa už len na jednoručný či obojručný variant, ako tomu bolo vo Fallen Order. Teraz môžete využívať dovedna päť rôznych štýlov boja a plynule si počas súboja prepínať medzi vybranými dvomi. Zatiaľ čo v prvom dieli boli dva meče (teda jeden v každej ruke) skôr spestrením a „wau efektom“, Cal sa za roky partizánčiny zdokonalil a teraz ich vie používať od začiatku hry a podľa potreby.
Veľmi zaujímavé je napríklad kombo meča a blasteru, čo je vo svete Hviezdnych vojen pomerne unikátnym prvkom, ktorý sa však objavil v už spomínaných Rebeloch (Star Wars: Rebels). Cal však, na rozdiel od Ezru Bridgera, nemá kombinovaný meč a blaster, ale na štýl Divokého západu sa mu popri nohe hompáľa štýlový, upraviteľný kvér.
Proti Impériu konečne bez ponča
Ešte viac než takéto pištoľníctvo som si však obľúbil posledný z pätice štýlov, ktorý z pochopiteľných dôvodov okamžite evokuje Kylo Rena z novej trilógie. Takáto forma je síce pomalá, no keď niekoho zasiahnete, tá miera poškodenia stojí za to.
Na meditačných miestach, kde investujete nové body schopností a využívate možnosť rýchleho cestovania, môžete štýly boja kedykoľvek zmeniť. Naraz máte k dispozícii dva, takže je len na vás, akú kombináciu štýlov uprednostníte. Každý má svoje pre a proti, ani jeden nie je vyslovene najlepší a ani jeden nie je vyslovene najhorší, takže všetko je len o vašej preferencii. Určite však odporúčam vyskúšať poriadne každý, pretože hoci sú všetky rozdielne, je to vždy zábava, byť zakaždým trochu iná.
Väčšej diverzity sa dočala aj kozmetická kustomizácia postáv a nástrojov; Cal konečne zhodil svoje povestné pončo a v praďalekej galaxii tak nájdete na rôznych miestach ukryté časti oblečenia z rôznych setov, ktoré môžete vzájomne kombinovať. Plne upraviteľný je aj Calov imidž – teda účes a strih brady, a tiež váš robotický nerozlučný spoločník BD-1, ktorého výzor môžete taktiež upraviť po jednotlivých častiach – od okulárov až po tie jeho drobné „kuracie“ nôžky.
Za množstvo dostupných kozmetických úprav by sa nehanbila ani hociktorá RPG
Do najmenších detailov si môžete prispôsobiť nielen vaše svetelné meče, ale dokonca aj blaster. Na výber máte pri všetkom, čo sa predmetov týka, rôzne dizajny, materiály, farby či množstvo opotrebenia. Väčšina z toho je roztrúsená kade-tade po hernom svete, no značnú časť si viete, podobne ako napríklad niektoré perky, kúpiť za určitú vzácnu menu. Každú prijíma iný, špeciálny „obchodník“ – nejde totiž o obyčajné kredity, ale vzácnosti typu historických záznamov či vzácnej horniny.
Čo do množstva obsahu sa teda hráči sťažovať naozaj nemôžu. Hlavný príbeh dopĺňajú vedľajšie misie, ktoré síce nepatria medzi naratívnu špičku a skôr slúžia len ako zámienka k explorácii herného sveta, ale ani raz som nemal pri hraní pocit, že nie je čo (okrem hlavných questov) robiť. Tie sú, mimochodom, naozaj veľmi dobré – nejde o tuctový, všedný príbeh, ale naratív spojený s akčnými a adrenalínovými sekvenciami, prekvapeniami, romantikou a všetkým, čo máme v príbehovo založených hrách radi.
Kde máme seriál s Cameronom Monaghanom?
Calova najnovšia odysea je naozaj jednou z najlepších vecí, ktoré sa univerzu Hviezdnych vojen v poslednom (dlhšom) čase prihodili. Predsa len, po novej trilógii filmov ostala mnohým fanúšikom ešte dodnes nepríjemná pachuť v ústach, ktorú nedokázala zmyť ani premiéra Andora či návrat Mandaloriána, ktorého brnenie z beskaru v poslednej sérii akosi stratilo lesk. Kestis je, naopak, príjemným prekvapením nielen čo sa týka videohernej línie tejto značky. Hercovi Cameronovi Monaghanovi táto úloha opäť sadla a ak by sa Disney rozhodlo spracovať jeho eskapády aj vo forme seriálu, ktorý by nadväzoval na Fallen Order a Jedi Survivor, bolo by to skvelé.
Stále síce čakám na televízne spracovania sérií ako Star Wars: Jedi Knight s Kyleom Katarnom či Knights of the Old Republic s Darthom Revanom, no teraz sa k týmto vytúženým projekom pridal aj Monaghan, ktorého si stále najviac pamätám najmä vďaka jeho úžasnému „jokerovskému“ výkonu v Gothame. Ten dokonca chválil aj samotný „alfa“ Joker a Luke Skywalker alias Mark Hamill. Nuž, človek môže len dúfať…
Ak by sa aj Jedi Survivor nedočkal live-action spracovania, jeho pevné miesto vo vesmíre Hviezdnych vojen mu už nemôže uprieť nikto. Možno nerozpráva taký drasticko-realistický príbeh ako Andor, no beznádeje prameniacej z prevahy Impéria je tu stále dosť. Do toho si prirátajte klasický príbeh vychádzajúcej jediskej hviezdy, odsekávanie končatín svetelným mečom, platformové skákanie po útesoch, wall-running, hojdanie sa na lane, zdolávanie prekážok pomocou akéhosi „grappling-hooku“, súboje s bossmi – voliteľné aj povinné – a neustále odomykanie nových častí jednotlivých máp.
Kozmetických predmetov je v hre neúrekom, až sa v tomto smere hra prikláňa skôr k RPG než k adventúre, a vďaka novým súbojovým štýlom sú strety s nepriateľmi oveľa záživnejšie a pestrejšie než v prvom dieli.
Príšery, vojaci, banditi, droidi, monštrá… nie nutne v tomto poradí
Samotná variabilita NPC je tiež podstatne vylepšená. Hlavných postáv je dosť, vedľajších pomenej, no diverzita nepriateľov je na značne vyššej úrovni. Zloženie imperiálnych jednotiek je bohaté – od klasických stormtrooperov, cez ich varianty s jetpackom, až po nebezpečných robotov z „káčkovej“ série. Do mixu sa pridávajú tentoraz aj vyradené, často pomotané, chaotické a skôr komické bojové droidy B1, ktoré si môžeme pamätať najmä z Epizódy I prequelovej trilógie, a ich nezabudnuteľné hlášky.
Fauna jednotlivých planét je, ako inak, poväčšine veľká, hladná a nebezpečná, no po Impériu sú druhou najnebezpečnejšou frakciou skôr banditi nazývaní „Bedlam Raiders“. Tí zohrávajú v príbehu Jedi Survivor rovnako kľúčovú úlohu ako Impérium samotné.
Prečítajte si tiež
Predaje na PlayStation Store v apríli ovládol Star Wars Jedi: Survivor
Nebyť žalostného technického stavu a možno aj Dark Souls prvkov, ktorých intenzitu síce môžete znížiť, no určite nie vyradiť, Star Wars: Jedi Survivor by mohol obsadiť pozíciu veľmajstra herných titulov z praďalekej galaxie. Má na to kvalitné postavy, má na to umne napísaný príbeh, vcelku charakteristickú atmosféru aj množstvo dostupného obsahu. Za daných okolností je to však skôr otvorená debata o miere tolerantnosti a preferenciách; o tom, do akej miery viete tejto hre odpustiť zjavne uponáhľané vydanie a do akej miery vám vyhovujú určité kreatívne rozhodnutia týkajúce sa gameplay mechaník. Tak či onak však ide o jednu z najjasnejšie svietiacich hviezd vojnovej galaxie.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
STAR WARS: JEDI SURVIVOR 2023
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: Akčná adventúra
- Vývojár: Respawn
- Vydavateľ: Electronic Arts
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Also
