Iba raz za čas sa človeku dostane do ruky fakt zlá hra. X-Men: Destiny je jednou z nich. Určite nie je bežné písať takéto niečo na začiatku recenzie, ale v tomto prípade spravím výnimku. Chcete vedieť prečo je tomu tak? Čítajte ďalej.
Príbeh X-Men: Destiny začína počas odhalenia nového pamätníka, ktorý má reprezentovať obnovenú spoluprácu „mutantov“ s ľuďmi. Slávnostný príhovor je ale narušený skupinou radikálov zvaných „Purifiers”, teda akýchsi odstraňovačov „mutantov“. Ich cieľom je zlikvidovať všetkých „mutantov“ a zachovať iba bežných ľudí bez super schopností. V tomto momente si vyberiete jednu z troch postáv, za ktorú budete prechádzať hru. Na výber je japonská imigrantka Aimi, futbalový hráč Grant a syn bývalého člena „Purifiers” Adrian. Rozdiel medzi týmito postavami je čisto kozmetický, keďže postupovanie v hre odomkne viac-menej tie isté schopnosti.
Po výbere postavy máte na výber z troch dominantných schopností. Prvá schopnosť je klasický tank so silnými útokmi na blízko. Môžete sa rozhodnúť aj pre energetické útoky, ktoré fungujú na blízko, ale aj na diaľku. Posledná možnosť je tzv. Shadow matter sila, ktorá umožňuje vytvárať objekty vo vzduchu a útočiť na nepriateľov hlavne na diaľku. Výber schopnosti je asi jediné rozhodnutie v hre, ktoré má aj naozajstnú váhu a hodnotu. V reklamách na túto hru sa hovorilo o tom, že sa hráč môže rozhodnúť, ako bude postupovať v hre. Nič takého sa nekoná.
Hra je prehnane lineárna. Väčšinu času iba bojujete s nepriateľmi, ktorí vyzerajú, ako keby všetci vybehli z toho istého kopírovacieho papiera. Keď ich všetkých porazíte, čaká tam dajaký boss. Medzičasom ešte beháte od checkpointu k checkpointu ako zmyslov zbavení. Príbeh sa vyvíja pomaličky, dialógy sú krkolomné a akékoľvek „príbehové” rozhodnutie má minimálnu váhu. Rozhodnutia sú väčšinou riešené iba výberom spolubojovníkov zo strany X-Menov alebo Magnetovho Bratstva. Bohužiaľ, stále nakoniec bojujete s tými istými bossmi a nepriateľmi. Akoby to bol výsmech hráčovi. Vývojári si to zrejme predstavovali tak, že si hráči prejdú hru viackrát za rôzne postavy a s rôznymi schopnosťami. To by už ale išlo o veľmi masochistických hráčov alebo VEĽMI veľkých fanúšikov X-menov.
Ovládanie hry je krkolomné. Ide iba o kombináciu blokovania, slabých a silných útokov. Celý čas máte pocit akoby údery boli oneskorené a spomalené. Okrem toho je väčšina útokov nepôsobivá a jednoduchá. Postupne sa útoky vylepšujú, ale je to skôr kozmetická zmena. A to nie je kompliment.
Grafika je zastaraná a neinšpirovaná. Všetko vyzerá, ako keby developeri len pozliepali levely, aby to už mali za sebou. Hra zjavne získala iba licenciu na komiksových X-Menov a drží sa predlohy extrémne striktne. Cyclops má na sebe modré elastické nohavice a Wolverine zase klasický žltý oblek. Fanúšikov klasických X-menov to zrejme poteší, ale pôsobí to strašne detinsky a amatérsky. Audiovizuálne spracovanie celej hry pripomína skôr jednoduchú detskú hru, a nie relatívne serióznu hru. Jedným slovom – sklamanie.
Celkovo je X-Men: Destiny lineárne jednoduchá a nudná hra. I keď možno fanúšikov poteší vyše 20 postáv zo série X-Men (Cyclops, Emma Frost, Juggernaught, …), sú to v podstate iba kulisové postavičky v nekonečných labyrintoch (teda leveloch). Túto hru odporúčam iba fakt veľkým fanúšikov X-Menov alebo totálnym herným masochistom. Tak ale na pol hodinu sa to dá zvládnuť.
|
|
 veľa rôznych postáv z komiksov (nehrateľných) pobaví, ale doslova iba na pár minút |
|
|
 grafika ovládanie linearita levelov |
| 30% |
 |
| ŽÁNER | akcia |
| VÝROBCA | Silicon Knights |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Activision / ABC DATA |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
 |
