Svetlá? Svietia. Stierače? Stierajú. Klaksón? Trúbi. Rotačný samopal, navádzané rakety, míny, napalm, diaľkové autíčka naplnené C4, príručná brokovnica/revolver/raketomet? Tak odpovedaj! Hm, ok ten mastný fľak, čo po tebe ostal beriem tak, že je všetko v cajchu.
Každý malý chlapec, ktorý mal angličáky (pokiaľ patríte k mladšej generácii a ste od malička odchovaní len na Need for speed môžete sa hanbiť a rýchlo si utekajte nejaké zohnať) mi určite dosvedčí, že okrem prvotnej fascinácie z toho, že si môže z blízka poobzerať tú mýtickú vec, čo robí vrm-vrm, mu po pár minútach hrania sa s nimi napadla myšlienka zistiť, čo sa stane, keď dva proti sebe rozbehne a nechá ich do seba naraziť. To, že výsledok býval často úchvatný a doprevádzaný priblblým úsmevom pri sledovaní toho, ako váš obľúbený angličák poslal do efektnej vývrtky angličák vášho kamaráta, už asi nemá cenu spomínať. Inými slovami, sledovať zrážky áut je proste neuveriteľne zaujímavé, a pokiaľ sa zrážky osobne reálne nezúčastňujete, aj veľmi zábavné (alias dôvod prečo je Kobra 11 taká populárna aj napriek dejovému totožnému obsahu prakticky v každej epizóde).
Túto skutočnosť si kedysi uvedomili aj herní vývojári a obdarili hráčov veľmi špecifickým druhom hier, ktoré by sme mohli nazvať demoliton derby, v ktorých síce sedíte celú dobu za virtuálnym volantom, ale namiesto samotného pretekania ide v nich skôr o to, rozflákať na kusy autá zvyšku štartovného poľa. Pridajte k tejto myšlienke šialenca zvaného David Jaffe (tvorca God of War série), a odrazu nielen že do protihráčov narážate, ale aj strieľate arzenálom od výmyslu sveta. Základ pre úspešnú sériu akou je Twisted Metal máte hotový.
Vymyslieť rozumný príbeh pre hru, v ktorej len jazdíte a ničíte čokoľvek čo sa hýbe, je asi, ako si viete predstaviť, tak trošku ošemetná záležitosť. Séria Twisted Metal tento problém vždy riešila vlastným svojským spôsobom, a tak ako v predchádzajúcich dieloch nám servíruje partiu zvrátených postáv, ktoré sa za vidinou výhry zúčastňujú turnaja zvaného (prekvapivo) Twisted Metal, ktorého hlavnou výhrou je splnenie akéhokoľvek želania. Príbehy jednotlivých postáv sú prezentované formou hraných cutscén a svojim obsahom dosahujú kvalít céčkových filmov. Prečo je tomu tak pochopíte v momente, keď sa pozriete na plejádu šialencov, ktorí sa turnaja zúčastňujú.
V tomto prípade sa ich počet, na rozdiel od predchádzajúcich dielov série, zastavil len na trestuhodnom čísle 3. Máme tu Sweetootha, šialeného klauna s horiacou hlavou, ktorý si želá nájsť malé dievča, ktoré mu ušlo, keď sa ho snažil zabiť, Mr. Grimma, neustále fuckujúceho rastafariána, ktorý sa chce zase vrátiť v čase, aby mohol zachrániť svojho otca a Dollface, šialenú bývalú modelku, ktorá sa chce dostať na vrchol slávy stoj čo stoj. Za každú z týchto persón si užijete 9 rôznych arén, ktoré sú až na zopár malých výnimiek (napr. v prípade boss fightov) rôznymi variáciami deathmatchov (rozumej, pre úspešné dohranie treba zničiť všetko čo sa hýbe). Samotné arény sú rozmanité a do veľkej miery zničiteľné, a taktiež do určitej miery zvrátené, pričom ich stopercentné spoznanie si vyžaduje ich viac násobné odohratie.
Alfou a omegou je samozrejme vhodná voľba dopravného prostriedku. Tých je tu k depozícii 9, pričom každé vozidlo sa vďaka svojim štatistikám hodí na niečo iné. Čím sa vozidlá taktiež líšia, je ich špeciálna zbraň, ktorá sa automaticky regeneruje počas zápasov a na rozdiel od zvyšnej munície ju nie je potrebné zbierať. Plejáda zbraní je, ako už ste si možno z úvodu všimli, rôznorodá, pričom ich efektivita sa drasticky líši na základe toho, ako dobre zvládnete ich používanie. Na toto plynule nadväzuje samotné ovládanie hry, na ktoré s veľkou pravdepodobnosťou budete pár hodín najskôr vyslovene nadávať, pretože tvorcovia sa rozhodli využiť úplne všetky tlačidlá gamepadu, a to vrátane aj samotného pohybového senzoru v ňom. Celá singleplayerová kampaň, ktorá sa dá prebehnúť práve za zmienených pár hodín, tak po pričítaní biednej obsahovej stránky vyzerá skôr ako tutorial, než plnohodnotný herný zážitok, pri ktorom by ste výskali od radosti. Ono sa nie je ani veľmi čomu diviť, keďže pravou esenciou zábavy v Twisted Metal hrách bol vždy multiplayer.
Ten ponúka okrem svojej kompetitívnej online zložky, v ktorej si to môže rozdať až 16 hráčov naraz, starý dobrý splitscreenu pre 4 hráčov a tentokrát aj možnosť prejsť si príbehovú kampaň v coop móde, ktorý ju vytrháva z jej letargie a dáva jej aspoň nejaké grády. Herná zložka multiplayeru ako takého funguje na jednotku – akcia má grády a sledovať vybuchovať vozidlá vašich oponentov má na vás presne ten efekt, aký je popísaný v úvode. Bohužiaľ, túto vysokooktánovú zábavu pomerne drastickým spôsobom zráža na kolená pre mňa nepochopiteľný systém pripájania sa k jednotlivým hrám. Pokiaľ sa totiž rozhodnete pripojiť k nejakej už rozbehnutej hre, uvíta vás lobby, v ktorom si musíte počkať kým hráči najskôr neskončia svoj rozohraný zápas. Po zvážení toho, že väčšina zápasov trvá okolo 10 minút, to v praxi vyzerá tak, že pri každom pokuse o zmenu serveru, budete častokrát frustrovane tráviť dlhé minúty nudným čakaním a počúvaním neustále sa opakujúcej metalovej odrhovačky hrajúcej v menu.
Samotné technické spracovanie hry (okrem stabilného frameratu v podobe 60fps) ničím neexceluje, ba skôr naopak, tu a tam sa pri hraní stretnete s prepadávaním sa vášho vozidla mimo arénu, prípadne veľmi zvláštne chovajúcou sa fyzikou a autoaimom jednotlivých zbraní. Hudobný podmaz v podobe metalových odrhovačiek radím k tomu horšiemu, čo som mal možnosť v hrách počuť, keďže hudba prakticky nijakým spôsobom nenadväzuje na aktuálne dianie na obrazovke. Pomyselným posledným klincom do rakvy je potom PSN pass, bez ktorého vám hra neumožní hrať online, pričom pri tomto konkrétnom druhu hier koncipovaných ako chvíľková zábava, ktorá po pár dňoch omrzí, pôsobí ako päsť na oko, a skôr odradzuje od kúpy.
Ak by som to mal zhrnúť, Twisted Metal zanechal vo mne rozporuplné pocity. Singleplayer v prípade, že sa ho nerozhodnete hrať s niekým v coop móde je až na boss fights repetitívne nudný a nemá prakticky čo ponúknuť. Multiplayer na druhej strane, za predpokladu, že aj naozaj hráte a nečakáte neustále v lobby, je podarenou zábavou na odreagovanie, ktorá však s veľkou pravdepodobnosťou po týždni, dvoch väčšinu hráčov omrzí. Kúpu by som preto, pri aktuálnej cene, pokiaľ nie ste vyslovene fanúšikmi tejto série, najskôr odporúčal dostatočne zvážiť.
|
|
 16 hráčový online mutliplayer coop singleplayer bossovia rozmanitosť vozidiel a zbraní |
|
|
 takmer celý singleplayer PSN pass soundtrack oproti predchodcom nízky počet postáv nemožnosť pripojiť sa do už začatých online zápasov zložité ovládanie |
| 70% |
 |
| ŽÁNER | Car-combat |
| VÝROBCA | EatSleepPlay |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SCEE |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
 |
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
