Vitajte vo svete Dungeons & Corals.
Ardenfall je takmer až učebnicovým príkladom remeselnej, modernej indie RPG. Od koreňov v klasických, old-school sandboxových RPG až po výber špecifického umeleckého štýlu – 3D grafika kombinovaná s nízkymi polygónmi a výraznou farebnosťou, Ardenfall pôsobí ako skvelá náplasť na boľačky mnohých sentimentálnych hráčov, ktorí vyrastali na menej akčných, no o to viac systematickejších hrách na hrdinov.
V posledných rokoch hýbe herným svetom akási renesancia klasických RPG — návrat ku komplexnejším systémom, veľkej voľnosti hráča a neraz aj retro estetike alebo mechanikám, ktoré kedysi definovali žáner, a to vrátane tabletop systémov. Skvelými príkladmi sú hry ako Pillars of Eternity 2, Wasteland 3 alebo Baldur´s Gate 3.
Pozrite si 20-minútové gameplay preview:
Mnohé moderné tituly tak čerpajú inšpiráciu z klasík a zároveň pridávajú nové prvky a tzv. „quality-of-life“ fíčury, prípadne sú rovno remakeami takýchto titulov. A ako prax ukazuje, poctivých RPG v modernom prevedení, ale s DNA 90. rokov akoby nebolo nikdy dosť. Komunita hráčov, ktorú po prelome tisícročí vydavatelia ignorovali a nepriamo tak označovali za nedostatočnú, buď nikdy nezmizla, alebo skrátka „dozrela“ postupom rokov v jedného z hlavných hýbateľov súčasného trhu s videohrami.
Úspech moderných CRPG ako Baldur’s Gate 3 ukazuje, že publikum pre komplexné, systémové RPG je obrovské.
Kickstarterová vlna okolo Pillars of Eternity či návrat klasického dizajnu v Divinity: Original Sin potvrdili, že komunita „old-school“ hráčov nezmizla.
Remaky a remastery dokazujú, že nostalgia má trhovú hodnotu.
Publikum pre poctivé, systémovo prepracované CRPG očividne existuje a je aktívne. História posledných rokov ukazuje, že ak sa podarí skombinovať „hlbokú“ RPG DNA s moderným spracovaním a rozumným marketingom, šanca na úspech rozhodne nie je zanedbateľná.
Ardenfall je napohľad farebnejšia, modernejšia verzia Morrowindu obalená v low-poly dizajne.
Ardenfall z hrateľného dema, ktoré som si vyskúšal v rámci „Next festivalu“ na Steame, pôsobí ako niečo s vysokým potenciálom zaujať. Nie je to typ indie hry, ktorá by ponúkala niečo prevratné alebo prespríliš inovatívne – byť svet, ktorý prezentuje, pôsobí vcelku originálne a charakteristicky. Už od prvých chvíľ však bola jasná autormi deklarovaná inšpirácia Morrowindom, tretím dielom ságy The Elder Scrolls od Bethesdy.
Cíti sa tak pohyb postavy aj „mimozemsky“ pôsobiaci svet (resp. jeho časť zastúpené v deme), kde namiesto obrovských húb rastú prerastené koralové stromy. Postavy sú nemé, bez dabingu, hoci v tomto prípade sú dialógy stručné a nerozbolí vás z nich po chvíľke hlava.
Hergot, ešte aj názov rovnomenného ostrova, kde sa príbeh odohráva a podľa ktorého je hra pomenovaná – Ardenfall – znie až príliš podobne slovu „Vvardenfell“, dejisku The Elder Scrolls III: Morrowind. Náhoda?
Určite nie. Ardenfall je napohľad farebnejšia, modernejšia verzia Morrowindu obalená v low-poly dizajne.
Nekopíruje, ale inšpiruje sa
Takpovediac „pod kapotou“ pritom vývojári z malého štúdia Spellcast Studios, ktorí uplynulých sedem rokov strávili tvorením ich debutového titulu, niektoré pre Morrowind charakteristické mechaniky vymenili za menej „niche“ alternatívy, čo je rozhodne správnym riešením.
Akokoľvek mám Morrowind rád, jeho archaické, ťažkopádne mechaniky by v skúške času neobstáli – a myslí si to aj jeden z veteránov štúdia Bethesda Softworks, ktorý pracoval ako hlavný dizajnér na TES V: Skyrim.
Namiesto textových inštrukcií preto na mape Ardenfallu vidíte, kam zhruba máte ísť, byť „blbuvzdorné“ markery chýbajú. Hodnota vašich skillov tiež neovplyvňuje šancu na zásah, ale, predpokladám, tradične len mieru poškodenia, pričom nesplnenie minimálnych podmienok pre efektívne používanie zbrane alebo brnenia spôsobí, že má len zlomkové využitie. Absentuje tiež zvyšovanie skillov podľa toho, ako často ich používate.
Ardenfall momentálne mieri do Early Acess fázy, do ktorej by mal vstúpiť už čoskoro. Zatiaľ je k dispozícii krátke demo.
Naopak, určovanie si hlavných skillov pri tvorbe postavy a rozdeľovanie skill pointov pri levelovaní mi Morrowind vcelku pripomínalo.
Zaujímavé ale je, že dva alebo trikrát som sa v takomto krátkom deme stretol so skill alebo attribute checkmi. Hneď v úvode hry, v rámci ktorého sa zobudíte na pláži po stroskotaní lode, nájdete pri brehu vchod do podmorskej jaskyne v podobe diery v skale; ak však nemáte dostatočne vysokú obratnosť postavy, neprederiete sa dnu.
Remeselnosť spracovania každej hry vidno v detailoch; ako napríklad, že dostanete plnohodnotné vysvetlenie, prečo ste danú skúšku nezvládli, a nie len jednoduchú hlášku, že nemáte dostatočne vysokú takú či onakú vlastnosť.
Prekvapivo veľká voľnosť
Celkovo som bol tiež prekvapený, koľko toho kvantitatívne autori zvládli napchať do kompaktnej ukážky. Tak či onak, demo disponovalo dvomi dostatočne rozdielnymi dungeonmi, ktoré bolo radosť preskúmavať, asi piatimi rôznymi menšími mapami, niekoľkými questami a, čo ma prekvapilo najviac, až piatimi rôznymi zakončeniami, ktoré sa točili okolo toho, akým spôsobom zdoláte obrovskú prekážku na ceste (a to doslova) a dostanete sa do ďalšej oblasti.
Jeden zo spôsobov bol, napríklad, taký, že ste ju oboplávali a problém tak de facto vyriešili ignoráciou. Hoci to vyznieva ako očividné riešenie, z dizajnu mapy to až také očividné nebolo a pokiaľ ste neobjavovali okolie a neskúšali, kam sa dá ísť a kam nie, je šanca, že vás táto alternatíva obišla úplne.
Zvyšné spôsoby spočívali v tom, ako ste sa rozhodli naložiť s „nevítaným hosťom“ v podobe obrovskej, mierumilovne pôsobiacej lietajúcej „veľryby“, ktorá zablokovala priesmyk vedúci do ďalšieho mestečka. Očividná, byť primitívna a prvoplánovaná reakcia bola pokúsiť sa tvora zneškodniť. Hovorí sa však, že násilie plodí len násilie, a v tomto prípade sa toto príslovie dokonale potvrdilo.
Hrateľnosťou ide o štandard bez inovácií
Oceňujem tiež, že za každý z koncov vás hra odmenila achievementom a vývojári navyše sľúbili, že každý, kto zažije a vyskúša aspoň tri rôzne konce, dostane po vydaní do Early Access vlastného „peta“. Predpokladám teda, že viaceré mechaniky si ešte autori nechali v zálohe a neboli prítomné v hrateľnej ukážke. Už tak je však Ardenfall pomerne bohatý na veci, ktoré v ňom môžete robiť. Objavovanie sa mi viackrát vyplatilo, hoci všetky lokality sú pomerne malé a uzavreté – na rozdiel od Morrowindu teda nečakám skutočný open-world, v ktorom môžete ísť od začiatku kam chcete, ale skôr postupné odomykanie jednotlivých zón ako napríklad v Avowed.
Prítomná bola aj vertikálna explorácia, ktorá mala v deme viacero podôb. V rámci hlavného questu ma, napríklad, bublina vyniesla na jeden z lietajúcich ostrovov vznášajúcich sa vysoko nad pevninou. Inokedy som si v rámci objavovania všimol truhlu na kamennej rímske vysoko nado mnou a použil kúzlo levitácie, aby som sa k nej dostal. A do tretice jeden dungeon obsahoval veľmi jednoduché skákacie „puzzle“.
Okrem arzenálu zbraní typického pre fantasy RPG nechýbala ani mágia, ktorá má tri podoby. Buď používate čarovnú palicu, ktorá strieľa určité kúzlo, akési magické tablety, ktoré vykonávajú určité kúzlo (napríklad privolajú nejakého spirituálneho pomocníka), alebo zvitky, ktoré majú rovnaký charakter, no sú jednorazové.
Súbojová časť hry je teda riešená klasickým štýlom. Nejde o nič výrazné, ale zase je to takpovediac rana na istotu – a nepochybujem o tom, že vo finálnej časti hry určite narazím na doteraz neimplementované mechaniky; napríklad rôzne odolnosti nepriateľov či bossov.
Ak nateraz Ardenfall hodnotím čisto v sentenciách toho, že ide o demo, tak palec hore. Práca dobre odvedená.
Ak si aj zvyšok hry udrží rovnaký zápal, rovnakú „lásku“ k takémuto typu hier, aký vývojári vynaložili pri kreovaní dema, Ardenfall na vašej hráčskej dušičke poškrabká presne tie správne miesta
Jediné, čo mi na hre úplne nevyhovuje – a čo sa, predpokladám, nezmení ani v neskorších štádiách vývoja – je paradoxne jej umelecký dizajn. Ten je pomerne výrazný a charakteristický, čo je na jednej strane skvelé, no pre mnohých môže byť pomerne polarizujúcim aspektom. Treba však povedať, že vo smere, akým sa autori rozhodli ísť, odviedli veľmi dobrú prácu.
Podľa informácií na ich webstránke ide o malý tím ľudí, ktorý navyše na hra začal pracovať ešte počas vysokoškolského štúdia svojich prvých troch zakladajúcich členov.
Štylizované low-poly prostredie teda buď môžete, alebo nemusíte. Demo sa odohrávalo v prímorskej oblasti plnej veľkých koralov, lietajúcich ostrov a levitujúcich bublín, ktoré „tryskali“ zo zeme v gejzíroch. Jediné, čo pôsobilo vonkoncom nezaujímavo, boli NPC a interakcia s nimi – to je však práve niečo, na čom sa dá pracovať a kde možno očakávať zlepšenia. Kvitujem ale, že v zmysle skutočnej sandboxovej slobody ste mohli na všetky NPC útočiť a zabiť ich, pričom po odstránení všetkých očitých svedkov sa zločin akoby nestal.
Prirodzene sa tu dá tiež kradnúť, a to ako vlámaním sa do príbytkov, tak aj šmátraním po cudzích vreckách. A veruže som šmátral, zaslúžili si to, pretože z nejakého dôvodu mi všetci neustále nadávali, aký som škaredý. To asi nebude náhoda, keďže autori v popise hry sľubujú, že postavy budú na váš výzor reagovať…
Jedno z hlavných NPC dokonca disponovalo unikátnou verziou generického meča, ku ktorému sa však nedostanete, ak jeho majiteľa neokradnete (či už zaživa alebo po smrti), takže predpokladám, že hra bude obsahovať aj unikátne časti výbavy s jedinečnými vlastnosťami, ktoré nebudú vždy očividne k dispozícii.
Obsahovo bola teda ukážka pomerne bohatá a rôznorodá, no ešte dôležitejšie je to, že Ardenfall má ten „erpégéčkovský fíling“, keď vstupujete do dungeonu a neviete, čo vás čaká – a čo tam nájdete. Zatiaľ tento titul nevyzerá ako niečo nadmieru inovatívne, no to ani nemusí byť. Ak si aj zvyšok hry udrží rovnaký zápal, rovnakú „lásku“ k takémuto typu hier, aký vývojári vynaložili pri kreovaní dema, Ardenfall na vašej hráčskej dušičke poškrabká presne tie správne miesta. Zatiaľ jednoznačne pôsobí ako niečo od fanúšikov žánru pre fanúšikov žánru: RPG orientovaná na naratív a exploráciu.
A takéto nohy vás môžu aj pri početnej konkurencii zaviesť celkom ďaleko.
