Nestáva sa často, aby sa mi pod ruky dostala hra, ktorá tam nemá čo robiť. Väčšinou na recenziu dostanem kúsok, ktorý tvorcovia chcú ukázať svetu a veria si natoľko, že pošlú svoju hru do férového súboja s recenzentmi a ich dielo si už aj vďaka nim nájde cestu k svojim fanúšikom. Bohužiaľ, s Chernobylite 2 si nič z toho predstaviť neviem, pretože hra pôsobí ako testovací build a nie ako produkt, ktorý by mal participovať na celkovom dojme. Mrzí ma to, pretože naozaj nerád zhadzujem hry a už vôbec ich vývojárov. Ale aj keby som privrel obidve oči, ťažko by som hľadal nejaké pozitíva pre súčasný stav hry.
Na začiatok budem férový a napíšem, že Chernobylite 2 má v aktuálnom stave nálepku Early Access. Práve preto to dnes pojmem ako preview, keďže som kľúč dostal na popud tvorcov. Nikoho v nasledujúcom texte nebudem urážať a, samozrejme, tento text môže časom stratiť na relevancii, pretože od prvého spustenia prichádzajú patche na dennej báze. Teda aspoň zatiaľ.
Odklon od prvého dielu
Napriek tomu, že som prvý diel nehral, tak som sa z pokračovania tešil. Prvý diel som si už dávnejšie všimol a očaril ma svojou pomalou a možno aj mystickou atmosférou, ktorá bola veľmi inšpirovaná sériou Stalker. Vedel som, že prvý diel sa hrá z pohľadu prvej osoby, a aj preto som po spustení pokračovania bol prekvapený, že hra viac-menej odporúča pohľad z osoby tretej. Môžete si vybrať prvú osobu, no hra vás upozorní, že sa jedná iba o experimentálne nastavenie, čo v praxi znamená, že je naozaj pôvodne zamýšľaná na pohľad spoza hráča.
Aj keď je príbeh predom daný, hra necháva na vás, akým bojovníkom sa stanete. Na výber máte z troch hlavných vetiev, a to súboje na blízko, strelné zbrane a mágia. Tieto tri smery sa kombinujú v rôzne prednastavených buildoch, ktoré na koniec aj tak vedú k súboju na blízko. A v tom je to najväčšie prekvapenie, pretože súboje na blízko pripomínajú viac nevydarený Remnant a nie prvý Chernobylite. V mojom prípade som sa rozhodol pre strelné zbrane, ku ktorým mám z iných hier najbližšie. Vždy to totiž dopadlo tak, že nábojov som mal málo a musel som sa oháňať mečom. Vybavenie a zbrane vám padajú z nepriateľov alebo ich nachádzate po svete. Vaša jediná interakcia so svetom bude cez tablet, ktorý nosíte všade so sebou. Čiže ak budete chcieť otvoriť truhlu, budete to musieť urobiť prostredníctvom tabletu, čo nedáva v tomto momente žiadny zmysel.
Vaša postava má štatistiky, vďaka ktorým môže používať rôzne vybavenie alebo má na výber viac dialógových odpovedí. Podľa toho, čo som napísal je jasné, že tentokrát sa tvorcovia rozhodli ísť cestou RPG, čo je zaujímavý odklon od jednotky aj v tomto smere. Nakoniec by som už len dodal, že neviem čo sa stalo s pocitom zo strieľania, pretože ten je teraz hrozný. Už dlho som nevidel hru, kde vystrelím a pozerám sa na pomaly letiacu guľku.
Príbeh si nepamätám
Ocitáte sa v koži bývalého vojaka Cole Greya, ktorý sa stane plainwalkerom, čiže pracovníkom na ťaženie látky chernobylite, ktorá je zdrojom energie pre ľudstvo, a kvôli ktorej musia plainwalkeri cestovať do iných dimenzií. Tam sa samozrejme niečo pokazí a vy sa ocitnete sám v neznámom svete obývaného mutantami a zelenými ľuďmi. Ja viem, že príbeh bude zrejme pokračovaním prvého dielu a hovorí o tom aj fakt, že narazíte na Igora, ktorý je podľa všetkého protagonista z prvej hry, no jeho prítomnosť nijako nezaujme. Rozhovory s NPC sú fádne a na kráse im nedodáva ani fakt, že keď chýba nadabovaná linka, tak to prečíta AI hlas. Questy tiež nie sú teatrálnymi zážitkami a ku kulisám mám taktiež výhrady. Napríklad, prečo je Igor tak veľký oproti Coleovi? A prečo som v jednej oblasti mal pocit, že domy sú príliš malé na to, aby sa tam moja postava zmestila?
Celý svet je zatiaľ hrozne mŕtvy, a to nemyslím v dobrom zmysle, skôr mám pocit akoby tvorcovia nasypali zopár assetov tu a tam a rovnako naspawnovali nepriateľov. Okrem bežného skúmania sveta a plnenia úloh, je tu aj systém modovania svojej základne, čo je známe už z jednotky. Vďaka systému stavania môžete po svete rovnako ťažiť viacero surovín. Hra ponúka aj multiplayer, ktorý som si ale nemohol vyskúšať, pretože som nenašiel žiadneho hráča medzi hrami. Ten je ale striktne regulovaný, a ak si myslíte, že sa s kamarátom vydáte do svojho otvoreného sveta, tak sa mýlite. Mulťák si užijete len v regulovaných leveloch.
Technická katastrofa
Najhoršie na tom všetkom je asi technický stav. Viem, že skrotiť Unreal Engine 5 nie je najjednoduchšia disciplína, no treba na to čas. Schválne som hru testoval na dvoch buildoch a ten silnejší naozaj ťažil zo svojej výhody.
No niektorým neduhom sa nevyhol ani ten, ako napríklad doskakovanie objektov a textúr priamo pred očami hráča. Časté padanie FPS bez hlbšieho kontextu alebo tragické tiene na tvárach postáv. To je problém enginu, ktorý budú musieť vyriešiť, teda ak to budú chcieť vydať aj na také delo ako Xbox Series S. Na druhú stranu sú tu aj výčitky priamo k vývojárom, ako napríklad chýbajúce animácie. Prídete k lanu a zrazu sa teleportujete hore alebo chýbajúca animácia prepchania sa cez úzky priestor. Po načítaní hry sa mi na postave hompáľal kalach, ktorý som zatiaľ nikde nenašiel. Ustavične mi zmizla zbraň z rúk, a keď sa konečne objavila, mala na sebe prilepený tablet s mapou.
A mohol by som takto pokračovať, ale neviedlo by to k ničomu konštruktívnemu. Síce hra miestami vyzerá pekne, so sto percentnou šancou vám tento moment pretne niečo, čo zážitok totálne skazí. Myslím, že zábery z hry to povedia za mňa.
Hodnotenie
Priznám sa, nerozumiem, prečo vývojári nepočkali ešte kľudne rok a potom nezačali svoju hru ponúkať s cenovkou 40€, tak ako to robia teraz. Hra v tomto stave pripomína skôr build pre testerov a môže fanúšikov prvého dielu odradiť od čakania na pokračovanie. Navyše, žánrový odklon od prvého dielu mi pripomína skôr guláš mechaník, ktoré mi prídu zbytočne prekombinované.
Vývojári majú pred sebou ešte dlhú cestu a ja im na nej prajem veľa úspechov, no v tomto stave Chernobylite 2 neviem hodnotiť v žiadnom smere pozitívne. V budúcnosti sa dúfam ku hre vrátim a tvorcovia ma presvedčia, že na konci toho tunela videli to správne svetlo a nie prichádzajúci vlak.
