Rozdeliť remake dvadsaťročnej hry na tri veľké open world RPG tituly chce nielen odvahu, ale priam až posvätnú bázeň k predlohe. Ako dopadla druhá časť v podobe Final Fantasy VII Rebirth?
Final Fantasy VII je medzi hráčmi asi podobným kultom ako prvá Legend of Zelda. Pre jednu celú generáciu ide o kúsok, ktorý formoval jej návyky, v ktorom strávili nepredstaviteľné množstvo času a ktorý preskúmali za hranice toho, čo od nich tvorcovia očakávali. Pre mnohých ľudí ide o modlu, jedinú 10/10 hru, ktorú kedy hrali, z ktorej citujú hlášky a dodnes vám vedia vymenovať všetky útoky svojej obľúbenej postavy.
Hlavná dejová línia Final Fantasy VII sa dala prejsť do štyridsiatich hodín a približne dvojnásobný čas trvalo skompletizovať ju aj so všetkými vedľajšími dejovými líniami. Tvorcovia sa rozhodli túto hru prepracovať v štýle posledných dielov Final Fantasy na tri približne rovnako veľké tituly, pričom každý bude mať približne 40-hodinovú hlavnú dejovú líniu. Ak by ste v Rebirth chceli dokončiť všetky aktivity, trvalo by vám to podľa How Long To Beat krásnych 127 hodín. Autori teda celý príbeh a svet nafúkli do neskutočných rozmerov.
Asi najväčšou a najevidentnejšou zmenou je samotný žáner hry. Final Fantasy prešla od ťahového RPG k akčnejšiemu prevedeniu, ktoré vďaka nabíjaniu útokov vzdialene pripomína ťahový systém. Ten je najvýraznejšie vidieť v momentoch, keď si vyberáte schopnosti. Po otvorení menu postavy sa boj spomalí a dá vám možnosť prehrabať sa v neprebernom množstve útokov, kúziel či predmetov, akoby ste hrali ťahový titul. V praxi to vyzerá tak, že každý súboj otvoríte spamovaním bežného útoku a keď nabijete prvý ATB point, viete zahrať prvú schopnosť (čo bude na začiatku primárne zistenie slabostí protivníka), pričom potom už budete zúrivo prepínať medzi charaktermi a vyberať si zo schopností, ktoré môžu zahrať. Súbojový systém je vrcholom toho, čo moderná Final Fantasy ponúka a veľmi rýchlo vás naučí pristupovať k rôznej obťažnosti súperov odlišným spôsobom.
Rebirth vás pri prvom zapnutí prevedie sériou nastavení, dovolí vám vybrať si obťažnosť a pomerne zmätočne sa vás opýta, či chcete hrať v aktívnom, alebo klasickom móde. Hoci vám poskytne stručný popis týchto dvoch módov, nemusí vám z neho byť ihneď jasné, o čo ide. Našťastie, mód sa dá kedykoľvek zmeniť. Ak chcete plný zážitok z hry, ako ho tvorcovia zamýšľali a ako ho používajú v posledných Final Fantasy dieloch, mali by ste zvoliť aktívny mód. Titul je v tomto móde akčným RPG, kde si každý útok a uhnutie sami „vyťukáte“ na ovládači. Klasický mód je pre „pamätníkov“, ktorí Final Fantasy naposledy hrali, keď bolo ešte ťahovkou. Akcie sa síce odohrávajú v reálnom čase, ale na to, aby váš charakter behal po mape a útočil, nemusíte robiť nič. Vašou úlohou bude len komandovať postavy a míňať ATB body za schopnosti. Predpokladám, že väčšina hráčov bude hrať v aktívnom móde a klasický mód je skôr vnímaný ako radikálne zníženie obťažnosti.
Ďalším príjemným zážitkom hry je krátke video s názvom „Story so far“, ktoré vás uvedie do deja, ak ste prvú časť remaku nehrali, prípadne už zabudli, kde skončila. Následne sa môžete pustiť do pomerne dlhého, no príjemne odsýpajúceho tutoriálu, ktorý je podaný formou rozprávanej historky. V nej je Cloud so Sephirothom na Cloudovej prvej misii. Presne tieto krátke príbehové vsuvky dávajú prerozprávaniu príbehu pôvodného Final Fantasy VII svieži pohľad a rozširujú rozprávanie do gigantických rozmerov.
Masívny otvorený svet
V časoch, keď vyšla pôvodná Final Fantasy VII, sa ešte pojem open world pri hrách až tak často nepoužíval. V hre boli side questy, ktoré ste mohli ignorovať, a lokality, ktoré ste nemuseli preskúmať, aby ste ju prešli, inak bola pomerne lineárna. Dnes je z pojmu otvorený svet magické kľúčové slovo a tvorcovia ho používajú vždy, ak na mapu rozhádžu priehrštie viac či menej zábavných aktivít, ktoré môžete a nemusíte plniť. Nový Final Fantasy je v tomto zmysle určite open world, hoci pre potreby príbehu vás často donúti hrať s určitou skupinou postáv a ak ste sa im dostatočne nevenovali, môže to pre vás znamenať skokové zvýšenie obťažnosti. Tomu sa dá zabrániť tým, že budete hrať za všetky postavy rovnomerne. Aj keď sa vám skupina leveluje spolu bez ohľadu na to, či s danou postavou hráte, alebo nie, skôr ide o schopnosť vás ako hráča, či to s daným charakterom budete vedieť uhrať. Tieto momenty sa dajú predpokladať a zvyčajne ich nájdete pri prechode medzi jednotlivými regiónmi.
Prečítajte si tiež
Final Fantasy VII Rebirth sa stáva zatiaľ najvyššie hodnotenou hrou roka
Regiónov je dokopy šesť, každý má nádherne spracované a originálne prostredie, množstvo aktivít, vlastných špecifických nepriateľov a príbehové línie s úlohami. Pohyb po svete vám opäť umožnia vtáky Chocobos, ktorým budete postupne pridávať rôzne vlastnosti typické pre región, ako je napríklad šplhanie po kolmej stene. Aktivity sa rôznia od klasických veží, ktoré odhaľujú okolie, cez súboje, v ktorých máte splniť určité podmienky, až po rôzne minihry, ktoré vašej partii pridávajú bonusy. Aby ste sa vo všetkých open world aktivitách nestratili, tvorcovia pripravili NPC, s ktorým komunikujete cez high-tech gadget a ktoré vám vždy poradí a objasní, prečo je táto aktivita pre váš progres dôležitá. Otvorený svet je najviac otvorený vďaka výhľadom, ktoré hra poskytuje. Výpočtová sila PS5 nám poskytuje nádherné výhľady, na ktorých sa toho deje toľko, že sa nestíhate čudovať. Tiene a scenérie, ktoré sa pred vami odkrývajú, naozaj vyrážajú dych.
Aj pôvodná Final Fantasy bola plná vedľajších úloh, no Rebirth to dotiahol do extrémov. Úloh je také množstvo, že ich stabilná kvalita sa zaručiť naozaj nedá. Niekedy je to len o „prines, pozbieraj, zabi“, no aj v týchto momentoch je svet živý a motivácie postáv logické v rámci prostredia. Samozrejme, ide o východnú anime estetiku a niektoré momenty môžu prísť západnému trhu zbytočne „kawaii“ (japonský výraz pre roztomilé).
Za koho vlastne hráme?
Final Fantasy bola vždy o tímoch postáv a Rebirth prináša pestrý výber charakterov. Takmer všetkých máte k dispozícii hneď od začiatku a až na výnimočné prípady hráte s tímom troch. Samozrejme, na nejakú trojicu si zvyknete viac, no nezabúdajte na ostatných, pretože hra vás môže postaviť pred bossa, pri ktorom nebudete mať svoju vysnívanú partiu a budete sa nanovo učiť schopnosti. „Hlavným hrdinom“ je Cloud Strife a viete zaňho odohrať väčšinu hry. Generický shonen protagonista s temnou minulosťou a s účesom, vďaka ktorému si robia ľudia z anime žarty, že podľa vlasov vždy rozoznáš hlavného hrdinu. Postavy majú základné RPG archetypy a nájdete tam klasických bojovníkov na blízko a na diaľku. Medzi siedmimi charaktermi nájdete len jedného tank hrdinu a jedného liečiteľa, čo je trochu málo, no súbojový systém je nastavený tak, aby vás donútil brániť sa a vyhýbať útokom, primárne pri súbojoch s bossmi. Navyše, všetky postavy majú precízne vytvorenú identitu v boji aj mimo neho a každá z nich má svoje miesto.
Každý charakter má vlastné vybavenie, ktoré nájdete počas putovania po svete, alebo ho kúpite v obchode za Gils, čo je herná mena. Tvorcovia to trochu prepálili a čoskoro budete mať viac peňazí, než budete potrebovať, takže nakupovanie nikdy nebude problémom. Do vybavenia si budete vkladať gemy „Materias“, ktoré budú meniť vaše útoky či sprístupňovať kúzla. Každá postava má taktiež samostatný talentový strom nazvaný „Folio“, kde si vyberáte aktívne schopnosti aj pasívne bonusy. Najzaujímavejšou časťou talentov je pridávanie „Synergy Abilities“, čiže rôznych schopností, ktoré postavy získajú, len ak je v tíme iná konkrétna postava. A keďže je to hra, ktorá prichádza z východu, musí mať aj systém vzťahov. Ten je spočiatku veľmi subtílny, no neskôr prerastá do obrovských rozmerov, čo ale ďalej nebudem spoilerovať.
Súbojový systém, ktorý neomrzí
Čím dlhšie boj prebieha, tým máte viac možností útokov a nejakým zvláštnym spôsobom je každý súboj „čím ďalej, tým ľahší“. Po použití určitého typu útokov sa medzi postavami otvoria synergické útoky, v istom momente sa odomkne možnosť povolať bytosť (ktorá má ďalšie schopnosti), neskôr dôjde na „limit“ schopnosti a aby toho nebolo málo, v krajnom prípade môžete použiť „backline“ schopnosti charakterov, ktorých práve nepoužívate. Všetky tieto systémy môžu na začiatku pôsobiť zbytočne zložito, no hra vás pomaly navedie k tomu, aby ste si ich osvojili a používali. Základný systém, ktorým budete spôsobovať zranenie bossom, sa točí okolo pressure a stagger mechanizmu. Ako už názov naznačuje, ide o oslabenie bossa natoľko, že sa zvalí na zem a vy doňho môžete smelo útočiť bez toho, aby ste sa báli, že zaútočí na vás. Nepriateľ v tomto stave dostáva zvýšené poškodenie a zvyčajne ide o kľúčový moment celého boja.
Nepriatelia a obzvlášť bossovia majú veľmi kreatívne spôsoby, ako ich do tohto stavu dostanete. Zvyčajne sa to dozviete tým, že si schopnosťou pozriete ich slabosti. Následne už ide len o dobrú taktiku, aby ste ich na bojisku plnom chaosu dostali do tohto stavu. Môže ísť o spôsobenie poškodenia v určitom elemente, o vyhnutie sa určitému typu útoku, alebo o útočenie do určitej časti nepriateľa. Zároveň si chcete šetriť ATB na to, aby ste mohli nepriateľovi spôsobiť dostatočné poškodenie, keď už ho máte na zemi pred sebou. Tento dynamický prístup k boju vás tak skoro neomrzí a každý boss bude novou a originálnou výzvou. Pri normálnej obťažnosti vám každý z nich dá zabrať a pravdepodobne ho neprejdete na prvý pokus, no všetko je to o odsledovaní pohybov protivníka a reakcii na ne. Ak to nie je boss v uzavretom príbehu, môžete sa ísť venovať iným aktivitám v regióne a neskôr sa k nemu vrátiť.
Hra v hre
Odkedy CD Projekt Red pridal do tretieho Zaklínača Gwent, tvorcovia si lámu hlavu nad tým, či postavy v hre niečo hrajú a ak áno, čo to je a či sa dá tento zážitok preniesť aj na ozajstných hráčov. Nedá sa mať v hre zberateľskú kartovú hru a nespomenúť pri tom práve Zaklínača. Vo Final Fantasy VII Rebirth máme Queen’s Blood, kartový duel pre dvoch hráčov, ktorý postaví ich balíčky kariet proti sebe. Na striedačku umiestňujete karty s určitou silou na svoju stranu plochy v troch riadkoch, aby sa stretli niekde v strede.
To, kam môže hráč zahrať ďalšie karty, záleží na vplyve zahraných kariet, ktorý je zobrazený na mriežke. Keď už žiadny hráč nechce, resp. nemôže zahrať ďalšiu kartu, hra končí a každý si sčíta skóre v riadkoch, v ktorých vyhral. Ten, kto má na konci viac bodov, víťazí. Queen’s Blood je rýchlou taktickou výmenou a točí sa okolo nej viacero questov. Všetci, ktorí si Zaklínača zapli len preto, aby behali po mape a vyzývali NPC na partiu Gwentu, si užijú aj Queen’s Blood, no nemyslím si, že máme pred sebou ďalšiu senzáciu, ktorá dostane samostatný titul.
Príbeh jednej hry natiahnutý do troch
Pamätáte si, ako sa najprv sfilmovali tri 300 a viacstranové knihy od Tolkiena do troch epických veľkofilmov a keď sa to ľuďom páčilo, tak nakrútili tri ďalšie epické veľkofilmy o jednej sotva tristo strán dlhej knižke (áno, hovorím o Hobitovi)? Nehovorím, že sa to nepodarilo, ale bolo to zvláštne. Niečo podobné sa deje aj pri tomto remaku. Ucelenosť príbehu je predsa len dôležitá pri akomkoľvek médiu a ak niečo, čo dávalo zmysel na rozmedzí štyridsiatich hodín, rozdelíte na tri časti a vypustíte ich v priebehu niekoľkých rokov, je možné, že to nebude fungovať rovnako dobre.
Vývojári navyše príbeh značne skomplikovali, pridali doň prvky, za ktoré by sa nehanbili ani tvorcovia Doctora Who a rozprávajú ho mnohokrát v inotajoch. Pre fanúšikov pôvodného titulu, ktorí majú tento príbeh vrytý do mozgu, to môže byť príjemné osvieženie, no pre ľudí, ktorí sú ním nedotknutí, môže ísť o chaos a na jeho konci si možno budú musieť googliť, čo tým tvorcovia chceli povedať – ako po nejakej európskej experimentálnej dráme. Napriek tomu je hra plná emocionálnych momentov, morálne šedých charakterov, rozpráva o strate blízkych, nenaplnenej láske aj ekologickej katastrofe. Témy, ktoré rozoberá, zostávajú aktuálne a sú ďalším dôkazom, že videohry sú relevantným druhom moderného umenia. Ostáva dúfať, že to tvorcovia v poslednom diele všetko vysvetlia a my si ešte budeme pamätať všetky predchádzajúce súvislosti z prvých dvoch častí.
Technická stránka
Final Fantasy VII Rebirth vyšla exkluzívne na PlayStation 5 a dôsledne využíva všetky jej možnosti. Zvuky z reproduktora na ovládači ma vždy príjemne prekvapili, vizuály sú očarujúce a framerate pri 30 fps a grafickom móde stabilný. Najmä zo začiatku ma výrazne rušilo riešenie všetkých plošín a platforiem. Tvorcovia evidentne nemali záujem urobiť parkúrovú hru (čo je pri otvorených svetoch viac než lákavé), preto vás nečakajú žiadne pády z výšky ani lezenie na odľahlé miesta. Ak má plošina pod sebou dosť blízko nejakú ďalšiu, na ktorú viete dopadnúť, dovolí vám tam skočiť, ak nie, zostane vám líder, ktorý sa zamyslene pozerá do priepasti. A tak musíte zapnúť mapu a zistiť, ako sa na miesto dopadu čo najefektívnejšie dostať.
V závere nezostáva povedať nič iné, než to, že remake najslávnejšej Final Fantasy bola stávka na istotu. Starému príbehu a postavám nový šat sluší, pričom hlavná dejová línia vás vtiahne a nedá vám dýchať. Svet hry je pestrejší ako kedykoľvek predtým a tvorcovia vyplnili každú existujúcu medzeru novým obsahom.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Final Fantasy VII Rebirth
- Vydavateľ hry: Square Enix
- Žáner: Role-playing (RPG), Open world
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
