Zabíjanie zombíkov už dlho nebolo takto zábavné.
Žáner multiplayerových strieľačiek, keď v spolupráci s ďalšími tromi ľuďmi kosíte hordy nemŕtvych a pokúšate sa prežiť, už odnepamäti patrí medzi moje obľúbené. Vekom sa moja ochota púšťať sa do zápolení so živými hráčmi poriadne znížila, hry ako Left 4 Dead 2, Killing Floor či World War Z, kde sú vašimi nepriateľmi „bezmozgovci“, sú ale predsa len čosi iné. Minimálne prvý menovaný titul patrí medzi klenoty žánru, ktorý má svoje zlaté časy už dávno za sebou – ale to neznamená, že by sme sa v ňom občas nedočkali kúsku, ktorý naozaj stojí za to. Budú tieto slová platiť aj o John Carpenter’s Toxic Commando?
Priznám sa, že som nerozumel mnohým skeptickým hlasom, ktoré po traileroch neverili, že štúdio Saber z toho vyčaruje dobrú hru. Vyššie spomenuté World War Z bola veľmi slušná strieľačka, ktorá sa dočkala solídnych recenzií a dlhoročnej podpory. Nešlo o nič špeciálne, avšak použitie enginu Swarm umožnilo tvorcom v jednej chvíli na vás poslať až tisíc zombíkov, a to už je úctyhodné číslo. Navyše, nie je to tak dávno, čo uspel aj ďalší kooperatívny titul od štúdia – Warhammer 40 000: Space Marine 2. Môžeme teda povedať, že tvorcovia už majú v tomto žánri celkom slušné skúsenosti, čo sa naplno prejavilo aj v toxickom komande, ktoré má v mnohých momentoch bavilo najviac z tretej trojice. Ale poďme pekne poporiadku.
Ja som medik, kto je viac?
V prípade John Carpenter’s Toxic Commando sledujete príbeh štvorice žoldnierov, ktorých misia sa tak trochu vymkla spod kontroly. Čo malo byť pôvodne rýchle doručenie zásielky za odmenu 250-tisíc dolárov, skončilo infikovaním našich hrdinov (ak ich tak môžeme nazvať) nebezpečným organizmom a stratením dôležitej zásielky. Tá bola totiž kľúčová v boji proti chápadlovitému bohovi menom Sludge, ktorý si vytvoril svoje kráľovstvo v zóne obohnanej vysokými múrmi a ktorého tam chránia jeho infikovaní poddaní. Múry ho však nedokážu zadržiavať donekonečna a ak nechcete, aby si podmanil celý svet, budete sa musieť sakramentsky oháňať. Našťastie, spoľahnúť sa môžete na podporu excentrického vedca, ktorý celú vašu misiu spískal, a niekoľkých špeciálnych schopností.
Príbeh sám o sebe nie je nič extra, ale na to, aby prepájal jednotlivé úrovne a dával kontext tomu, čo robíte, bohato postačí. Navyše, cutscény, ktoré dostávame na začiatku a konci každej z nich, majú svoju kvalitu. Cítiť tú nádych 80. rokov, čo je celkom logické, keďže pod príbeh sa podpísal majster hororu John Carpenter. Dostanete tak hláškujúce, hoci nie vždy vtipné postavy, riadnu dávku akcie, množstvo krvi a adrenalín v žilách. Žiaľ, toho hororu tu veľa nenájdete, ale to sa dalo čakať – predsa len, po vašom boku stále stoja traja spolubojovníci. Pochválim však temný synthový soundtrack, ktorý vynikajúco dokresľuje skvelú atmosféru hry. Sťaby vypadol priamo z osemdesiatok.
Nebudeme si klamať, príbeh je v takýchto hrách druhoradý, čo platí aj pre JCTC. Dôležité je predsa mordovanie nemŕtvych, nie? Alebo Homo Mortis, ako ich volá vedec, ktorý vám pomáha… a zároveň celú túto zombie apokalypsu spôsobil. No a to všetko funguje tak, ako v kooperatívnej strieľačke fungovať má. Hrateľnosť je rýchla, dynamická a v mnohých momentoch aj hektická. Najpodstatnejší je samotný pocit zo streľby a ten je vynikajúci, každá zbraň má odlišný feeling a hoci si nájdete favorita, oplatí sa vyskúšať ich viac. Inak ide o klasickú old school FPS, kde prím hrá vaša muška, taktika a vhodné využívanie špeciálnych schopností. Tie sú naviazané na štyri herné triedy – ja som si vzal medika, ktorý by nemal chýbať v žiadnom tíme, keďže minimálne na obťažnosti Very Hard zombíci rozdávajú poriadne rany a dobrý healer je na nezaplatenie (povedal Pavol skromne). Nielen ako šofér sa zas hodí operátor, ktorého dron dokáže opravovať auto, útočiť na nepriateľov a neskôr aj oživovať padlých spoluhráčov. Obranca zas pomáha svojím štítom a striker zas metá akýsi fireball, vďaka čomu dokáže spoľahlivo zastaviť sa blížiacu sa hordu. Kľúčom k víťazstvu je, aby ste nezabúdali na vaše špeciálne schopnosti a postavenie v tíme. Napríklad ja ako medik som sa s mojou spoľahlivou puškou usiloval držať trochu v úzadí, kde som, samozrejme, strieľal hlava-nehlava, ale zároveň si dával pozor, či tí, ktorí rozdávajú najväčší damage, nepotrebujú núdzovo vyliečiť.
Nelineárne zabíjanie
Hra ponúka tutoriál a osem misií, ktoré vám dohromady zaberú cca osem až dvanásť hodín – záleží na tom, akým spôsobom hráte. Levely sa totiž odohrávajú v otvorenom svete a vo väčšine prípadov je na vás, ako sa dostanete k jednotlivým cieľom. Na mape sa nachádzajú aj miesta, ktoré nemusíte navštíviť, no to by bola škoda, ba priam nerozumné rozhodnutie, pretože ukrývajú naozaj nápomocné veci a tie sa potom na konci misie počas plnenia najdôležitejších úloh budú hodiť minimálne na vyšších obťažnostiach. Špeciálne vypichnem tzv. náhradné diely, ktoré sa párkrát stali MVP našej hry. Vďaka ním opravíte pasce, strelecké veže, mortary, prípadne si odomknete špeciálne zbrane s obmedzeným počtom nábojov či doplníte granáty a lekárničky. Každá z týchto vecí dokáže počas záverečnej bitky, keď sa na vás obvykle valia hordy z každej strany, zvrátiť aj na prvý pohľad stratenú situáciu. Dobre mierená salva z mortaru nikdy nie je zlá!
Po samotných úrovniach sa pohybujete buď pešo, alebo pomocou vozidiel, pričom práve tie sa rýchlo stanú vašim preferovaným spôsobom dopravy. V tom zároveň vidím najväčší rozdiel oproti iným zombie strieľačkám – vozidlá sú tu dôležité a mnohokrát, najmä na vyšších obťažnostiach, vás dokážu dostať z poriadnej šlamastiky. K dispozícii je ich hneď niekoľko, pričom mojím úplným favoritom sa stal obrnený transportér Maverick s guľometom na streche. Nápomocná je však aj sanitka, ktorej špeciálnou schopnosťou je postupné liečenie celého tímu, policajné auto so zásobami nábojov v kufri a pick-up s plameňometom. Tu vidno, že tvorcovia využili skúsenosti z vývoja titulov ako MudRunner či Spintires. Jednotlivé vozidlá majú rôzne jazdné vlastnosti a s nie každým sa oplatí vojsť do blata či iného ťažkého terénu, preto si treba poctivo rozmyslieť, kam sa chcete s konkrétnou mašinkou vydať. No a pozor si treba dať aj na benzín a celkový stav vášho vozidla. Nie je nič horšie, ako keď vletíte s autom do hordy infikovaných, kde sa vyskytnú aj vybuchujúci jedinci… a vtedy si uvedomíte, že ste vašu mašinku asi mali predtým opraviť.
Čo sa týka samotných máp, tie sú slušným sandboxovým zážitkom so zopár lineárnymi časťami – pri každom novom spustení začínate z iného miesta a rôzne sú rozložené aj zásoby či vozidlá. S výnimkou jednej slnečnej sú správne nechutné, rôznorodé a celkom dobre nadizajnované, hoci priznávam, že by sa im hodila väčšia variabilita a viac zapamätania hodných lokalít . Misie majú podobnú štruktúru – choďte z bodu A do bodu B, splňte cieľ, občas sa ubráňte dvojminútovému útoku, pokračujte ďalej. Preto vždy, keď trochu vybočíte z tohto stereotypu, poviete si: „Aha, veď vy to viete aj lepšie!“ Hovorím napríklad o misii, keď sa musíte po celý čas držať v blízkosti špeciálneho vozidla, inak vás zabije prostredie, ale aj o jazde v tzv. „God-Killer“ nákladiaku, ktorým sa boríte stovkami až tisíckami nepriateľov a kosíte ich z namontovaných guľometov. Ale to, ako si užijete relatívne jednoduchú a opakujúcu sa náplň, v konečnom dôsledku záleží na vás – a my sme sa bavili kráľovsky. To platí aj pre záverečné súboje na každej z máp, ktoré dokážu byť poriadne epické a hektické. Brániť kostol či dôležitý nákladiak pred hordami nikdy nebola väčšia zábava.
Koho a čím strieľame?
Proti vám stoja väčšinou obyčajní infikovaní, ktorých neradno podceňovať, pretože keď na vás nabehnú vo veľkom množstve a nachytajú vás osamote, pokojne môžete skončiť na zemi volajúc o pomoc spoluhráčov. Ešte väčší pozor si treba dať na šesť typov špeciálnych nepriateľov, ktorých rozpoznáte hneď. Každý vás potrápi iným spôsobom – jeden sa na vás rúti s hrozivým pokrikom a s cieľom odpáliť sa, iný je ako Tank v Left 4 Dead 2 a musíte naňho ozaj strieľať všetci, aby padol, a máme tu aj stalkera, ktorý opätuje streľbu a dokáže vás zraziť k zemi. Nie je to nič objavné, ale to vlastne ani nepotrebujeme. Hlavné je, že poslúžili svojmu účelu – pridali väčšiu výzvu a nakoniec aj tak skončili mŕtvi.
Na ich likvidáciu máte k dispozícii pestrý arzenál, v ktorom nájdete útočné pušky, ľahké samopaly, brokovnice či odstreľovačky. V prípade núdze poslúži aj spoľahlivá pištoľ ako vaša sekundárka a rôzne granáty či vežičky. Zbrane si ich používaním levelujete, za malý poplatok vylepšujete a k dispozícii sú aj rôzne kozmetické zmeny, ako ste si isto všimli na nezvykle farebných screenshotoch. Vyššie som taktiež spomínal, že by ste mali skúšať rôzne zbrane, no meniť si ich odporúčam pred misiou. Počas nej sa to veľmi neoplatí – kúsky, ktoré nachádzate, sú obvykle nižšej rarity a väčšinou sú horšie ako vaše upgradovaná mašinka. Výnimkou sú iba špeciálne zbrane ako guľomet či granátomet, tie však majú obmedzené množstvo nábojov a nedokážete si ich doplniť.
Veľkým plusom John Carpenter’s Toxic Commando je audiovizuálne spracovanie. Hra vyzerá naozaj pekne a vidím tam inšpiráciu tvorbou slávneho režiséra – monštrá sú groteskné, niekedy až nechutné a zároveň mierne absurdné. Toxické efekty, explózie a dizajn nepriateľov, to všetko je detailné a pôsobivé. A čo ma potešilo hádam najviac, na mojom PC (7800X3D, RTX 3070 Ti, 32GB RAM) to bežalo plynulo a nestretol som sa s výraznejšími technickými problémami, hoci kolegom to párkrát spadlo a raz sa vyskytli aj problémy so zvukom. Vytkol by som iba zbytočne dlhé načítavanie levelov.
Výčitky
Na jednu vec vás ale ešte pred prípadnou kúpou musím upozorniť. Toxické komando nie je titul pre vás, pokiaľ patríte do jednej z nasledujúcich skupín. Ak nemáte kamarátov, s ktorými by ste kosili zombíkov, hra s náhodnými ľuďmi nemusí byť tým pravým orechovým, pretože komunikácia je kľúčová záležitosť a čosi podobné platí aj pre singleplayer. Boti tu sú, dokážu strieľať slušne a neboja sa využívať špeciálne schopnosti, ale nie je to veľká zábava a na vyšších obťažnostiach to jednoducho bez živých hráčov nepôjde.
Problémom môže byť aj nedostatok obsahu a dlhodobá motivácia. Toxic Commando ponúka systém odmien a vylepšení, no bude to stačiť na udržanie ľudí na desiatky hodín? V dnešnej dobe, keď je konkurencia v oblasti kooperatívnych titulov obrovská, musí nová hra ponúknuť čosi viac než iba dobrý základ. Chýba tu jednoducho viac módov, aby dokázali ozvláštniť hrateľnosť, ktorá po pár týždňoch môže skĺznuť do monotónnosti. Jedna sľúbená nová mapa na nasledujúci polrok je podľa mňa málo. Na druhej strane, Saber dodnes celkom slušne podporuje Space Marine 2 aj World War Z, takže flintu do žita určite nebudem hádzať.
Koniec koncov, John Carpenter’s Toxic Commando ma aj napriek malým výčitkám bavilo, možno najviac od dôb legendárneho Left 4 Dead 2 a spolu s kolegami z redakcie sme zažili nejeden pamätný moment. Priaznivá je aj cenovka, ktorá činí iba 40 eur. Fanúšikom občasného kooperatívneho zabíjania nemŕtvych a milovníkom béčkových hororov teda hru určite odporúčam, u ostatných už nie tak jednoznačne. Pokiaľ však máte partiu, s ktorou sa občas chcete zabaviť a popritom porozprávať, novinka od štúdia Saber nesklame.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
John Carpenter's Toxic Commando
- Vydavateľ hry: Saber Interactive, Focus Home Interactive
- Žáner: Strieľačky, Adventúrne, Akčné
Korekcia: Pavol Hirka
