Guilty pleasure. Tak sa v mojom ponímaní dá označiť prvá Space Marine hra. Áno, nebola bez chýb, no absolútne jej nechýbala duša. To je to, keď cítite, že vývojárom záležalo na produkte, ktorý vytvárajú. Tragické bolo, že sme sa nedočkali pokračovania – až doteraz.
Hoci… ide o celkom zvláštne pokračovanie, pretože na hre nepracovali pôvodní vývojári z Relicu, ale štúdio Saber Interactíve, ktoré vytvorilo napríklad World War Z. Na papieri je to zvláštna kombinácia, no zároveň taká, ktorá v praxi funguje takmer dokonale.
Keďže ide o pokračovanie, opäť sa chopíme postavy Titusa, aj keď až o niekoľko desaťročí po udalostiach z jednotky. Titus si totiž odpykáva svoj trest za svoje skutky, ale všetko sa zmení po tom, čo jeho misia nedopadne podľa predstáv. Jeho znovuoživenie mu prinieslo druhú šancu a taktiež aj možnosť preskúmať, čo sa vlastne stalo. A to všetko počas invázie rasy Tyranids.
Ak by som mal jednoducho a výstižne charakterizovať Space Marine 2, tak by som použil prirovnanie s titulmi z čias Xbox 360. Vtedy ste dostali mäsitú porciu hry plnú rôznorodých módov, ale zároveň hry, ktorá v prvom rade vie, čo chce pre hráča vytvoriť. Nemá záujem vytvoriť obrovský, no generický otvorený svet. Vie, aký príbeh chce vyrozprávať, vie, aké sú jej silné stránky a na nich kladie gro hrateľnosti a scenárov. Je to brutálna dávka nostalgie v novom technologickom kabáte. A to všetko myslím v pozitívnom zmysle slova.
Najväčšou výhrou Space Marine 2 je veľkosť, čím nemyslím len fakt, že sa pohybujete v prostrediach, kde si pripadáte ako mravec. Ani to, že Ultramarines sú obrovské spojenie mäsa, kostí a technológie a ani to, že ste v obrovskom a neustálom konflikte, na ktorom sú vyskladané základy Warhammer univerza (aj keď to hrá svoju rolu). Hovorím o veľkosti a kvantite nepriateľov. Saber totiž pri vývoji Space Marine 2 použil svoj vlastný engine z World War Z, ktorý je schopný na bojisko poslať stovky NPC bojovníkov naraz. Vďaka tomu sú súboje epické, čo vlastne presne vystihuje povahu Tyranids (a ďalších) nepriateľov. Ich úlohou je prevalcovať vás počtom a scenérie, ktoré dokáže tento engine vyprodukovať, sa nedajú označiť inak ako epické. Z nich následne čerpá aj celková atmosféra titulu, ktorá je správne vojnová a epická.
Prakticky jedinou nevýhodou tejto epickosti hry je fakt, že konzoly to občas úplne dokonale nezvládajú. Mám na mysli hlavne Performance módy a najmä PlayStation 5. Ani Xbox Series X však v tomto nie je svätý – pády pod 60 FPS sú časté a ak máte televízor bez VRR, tak budete sem-tam trpieť. Je to úplne nezvládnuté? Nie, ale je zrejmé, že v niektorých momentoch vývojári svojimi ambíciami jemne prestrelili. Ak vám však neprekáža 30 FPS, tak by ste mali byť v pohode.
Čo sa týka hrateľnosti, Space Marine 2 sa pokúša kombinovať súboje na diaľku s veľkým dôrazom na boj na blízko a hráčovi vkladá do rúk dynamické scenáre, ktoré od neho vyžadujú kombinovať obe, aby dosiahol čo najvyššiu efektivitu. Práve obrovské množstvo valiacich sa nepriateľov ukazuje na túto dynamiku najlepšie. Ak sa vám totiž podarí zlikvidovať veľké množstvo nepriateľov z diaľky, tak nebudete mať toľko práce zblízka. Váš Rotomeč však určite bez práce nezostane. Zbrane na blízko disponujú jednoduchou sériou kombo pohybov, ktoré môžete na seba viazať, no čaro spočíva v používaní protiútokov – tie viete kombinovať rýchlymi útokmi zo zbrane.
Všetko funguje skvele až na pár vecí. Asi tou najviac negatívnou je umelá inteligencia vašich spolubojovníkov. V boji ste totiž vždy traja, no zvyšní dvaja veľa rozumu nepobrali. A vlastne… niekedy to platí aj pre hráča, však? V každom prípade, inteligentní veľmi nie sú. Výsledkom toho je, že dizajn úloh v jednotlivých misiách musí byť relatívne jednoduchý, čo však nie je veľkým problémom, pretože všetky ostatné aspekty kampane to vynahradzujú. Druhý problém sa týka faktu, že zbrane sa na seba až príliš podobajú a to, že niektoré sú v kontexte počtu nepriateľov takmer nepoužiteľné kvôli obmedzenej kapacite nábojov.
Príbeh Space Marine 2 má dve roviny. Tou prvou je konflikt s rasami Tyranids a Chaos. Táto časť príbehu je absolútne štandardná, ničím neprekvapí a vlastne ani nezaujme. Je tu záporák ako vyšitý z komiksových filmov, je tu MacGuffin, ktorý naše hlavné postavy hľadajú. Oveľa zaujímavejšia je dynamika troch hlavných postáv. Titusovi dvaja spoločníci mu totiž nedôverujú a často medzi nimi nastávajú rozkoly. Tie sa týkajú Titusovej minulosti či prístupu ku kódexu.
Kampaň vás prevedie šiestimi misiami s rôznorodými prostrediami a rôznymi epickými scenériami, ktoré vás nikdy nebudú nudiť. Šesť misií sa môže zdať relatívne málo, no dĺžka celkovej kampane dosahuje 8 hodín. Navyše, kampaň nie je to jediné, čo vás tu čaká. Operations mód ponúka niečo podobné, akurát s jednou veľkou zmenou. Ide o kooperatívny mód pre troch hráčov, ktorý ponúka dodatočných šesť misií. Tento mód vďaka kooperatívnej náture ponúka lepší dizajn úloh a dokonca náhodne generuje určité niektoré aspekty misií. Taktiež pridáva aj jednu veľkú zmenu. Nezhostíte sa v ňom úlohy Titusa, ale jednej zo šiestich hrateľných tried. Každá má prístup k limitovanému množstvu zbraní a je zameraná na inú špecializáciu. To prináša novú variabilitu hrateľnosti a titulu dodáva potrebnú hĺbku. Každá trieda totiž má vlastný levelovací systém, vlastné perky a dokonca aj upgrady jednotlivých častí výbavy. Operations misie majú štyri úrovne obťažnosti a pri tých vyšších dávajú poriadne zabrať. Práve v týchto momentoch sa však súbojový systém a kombinácia herných tried ukazuje v najlepšom možnom svetle a hra plní túžby každého Warhammer fanúšika.
Navyše, vývojári umne zakomponovali Operations misie do štruktúry kampane. Tieto misie sú totiž priamo naviazané na dianie v kampani. Čiže Titus skonštatuje, že musí ísť urobiť A, no zároveň potrebuje podporný tým, ktorý urobí B. A práve to „B“ robíte v Operations misii.
Posledným dielikom skladačky je Eternal War. Ide o PvP mód v troch rôznych módoch, kde funguje rovnakých šesť herných tried. Tu však moje dojmy neboli úplne pozitívne. PvP aspektu totiž chýba potrebný balans a množstvo obsahu, aby dokázal hráčov prilákať na dlhšie obdobie. Pamätáte si obdobie, keď bol PvP segment štandardnou súčasťou AAA titulov? Tak tu je to podobné. Nečakajte nič vážne a zároveň nič, čo ponúkne snahu o vyvážené hranie. Čakajte „hlúpu“ zábavu na pár hodín a v takom prípade sklamaný nebudete.
Na celom balíčku Space Marine 2 je zarážajúci rozsah. Hra ponúka skvelú a solídne dlhú kampaň, ešte lepší Operations mód s potrebnou hĺbkou a kvalitou a kvantitou obsahu a PvP mód, ktorý síce neohúri, no na pár hodín zabaví. A k tomu až šokujúco kvalitnú úpravu vašich hrateľných postáv bez štipky mikrotransakcií, čo je v roku 2024 počin, ktorý si zaslúži uznanie, akokoľvek smiešne to znie.
Vizuál som spomínal, no hlavne s ohľadom na technický stav hry na konzolách. Kvalita hry si však zaslúži ešte jeden odsek. Space Marine 2 patrí k najkrajším titulom na trhu. A keď si tú vizuálnu krásu a skvelý art štýl skombinujete s reálnou snahou o inovácie v žánri, pridáte k tomu skvelý soundtrack, úžasné zvukové efekty a výnimočnú atmosféru, tak sa môžete pripraviť na audiovizuálne orgie – také, ktoré sú hodné Warhammer univerza.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Warhammer 40,000: Space Marine 2
- Vydavateľ hry: Saber Interactive, Focus
- Žáner: Akčné, Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Playman
Korekcia: Pavol Hirka
