Peklo a jeho zákutia. Často kritizované miesto, no pre niektorých oddychová destinácia. Ak je pre vás prepichovanie démonov príjemnou činnosťou, zrejme patríte do druhej skupiny. V novom reštarte hry Painkiller, ktorej meno pozná každý PC hráč zo začiatku milénia, si budete môcť na pomoc povolať dokonca dvoch kamarátov. A bude to stačiť? Na démonov určite, ale na to, aby hra zaujala aj širšie publikum, to je celkom otázne. Rozoberme si prečo.
V novom počine od poľského štúdia Anshar Studios sa štyria vyvolení hrdinovia vydávajú do očistca. Ich úloha je jednoduchá, a to zastaviť hordu démonov. Aj keď sa v pozadí odohráva dejová linka v podobe rozprávača, ktorý vás pri vypĺňaní úloh dokáže aj obohatiť o zaujímavosti zo sveta démonov, príbeh naozaj nemusíte veľmi riešiť. Ale aby som bol férový, Painkiller nikdy nebol o príbehu a ani od novej hry som to nečakal. Vašou jedinou starosťou bude len vyčistiť oblasť, niekde vyskákať a znova vyčistiť oblasť. Na oddych fajn, no je až prekvapujúce ako veľmi plytké to v skutočnosti je.
Už nie je rok 2004
Aby som bol konkrétnejší, vezmem celý recept hry a popíšem ho. Nový Painkiller je aréna shooter pre troch hráčov, ktorých počet sa nemení. Ak náhodou nemáte v zálohe dvoch ďalších kamarátov, k vašej hre sa môže pripojiť hocikto iný alebo dostanete na pomoc AI. Ale nie takú aká sa dnes všade skloňuje. Budú to klasickí BOT-i. Hra v tomto bode ponúka 3 oblasti s 3 levelmi, čiže 9 levelov dokopy, ktorých prejdenie vám zaberie približne tri hodiny na nižšej obťažnosti. Na konci každej oblasti vás čaká aj jeden súboj s bossom, takže dokopy 3 súboje s bossmi. Pridaná hodnota samozrejme prichádza s endgameom, ktorý je veľmi náročné odlíšiť od toku príbehovej linky, pretože matchmaking neberie ohľady na váš progres a pošle vás na misiu očisťovania niekam, kde ste neskončili alebo už dávno boli. Hru, samozrejme, môžete prejsť na všetkých obťažnostiach, ktoré sú štyri, a za každú vyššiu si odnesiete aj vyššiu odmenu. Odmenu si odnesiete, aj ak v boji zomriete. Okrem klasických levelov je tu aj survival režim, ktorý obsahuje niekoľko predgenerovaných oblastí, odstupňovaných na 10 úrovní.
Samotný gameplay je založený na zabíjaní. Pocit zo zabíjania démonov je fajn, no po pár hodinách prichádza pocit stereotypu. Aj keď sa vývojári posnažili okoreniť to o pár zmien, ako napríklad zabíjanie v blízkosti istého predmetu alebo „postavte sa tu a tak zabíjajte“, tak nijako to nemení na dojme. Muníciu môžete buď nájsť, alebo „vybrať“ z nepriateľov za pomoci ukončovania so slávnou zbraňou z prvého dielu, ktorá nesie rovnaký názov ako obidve hry. Podobne môžete nájsť aj životy, ktoré keď padnú na nulu, môže vás zachrániť už len, prekvapivo, dotyk priateľa. Ak padnete všetci traja, vraciate sa domov, do hubu.
Ako som spomínal vyššie, na výber máte zo štyroch hrdinov. Každý z nich má jednu pasívnu schopnosť navyše, ako napríklad, že môže vlastniť viac munície pri sebe. Inak je gameplay za všetky postavy na nerozpoznanie, pretože každá dokáže predviesť rovnaké akrobatické kúsky. Práve vďaka týmto akrobaciám je pohyb po arénach celkom svižný. Okrem dvojitých skokov môžete použiť dash alebo priťahovací hák. Vaše skúsenosti s gamepadom sa celkom dobre testujú v survival režime, kde sú aj pasáže na čas, ktoré nie sú vyhradené na zabíjanie ale na ladnosť pohybov a zručnosť hráča.
Zbraní je v hre tiež pomenej, a to iba 6. Každá má síce svoj strom na odomykanie nových vlastností, ale predsa som očakával viac. Okrem primárneho útoku zbraňou máte aj sekundárny, ktorý vyžaduje špeciálnu energiu. Tá je obmedzená, no postupne sa dopĺňa. Na upgrady zbraní a celkovo na nákup nových zbraní máte dve platidlá: peniaze a „starodávne“ duše. Tieto dve komodity získavate hraním a viete si vďaka nim kupovať aj tarotové karty, ktoré na jedno kolo môžu vášmu hrdinovi pridať nejakú výhodu, ako napríklad omráčenie okoloidúcich pri skoku z výšky. Takéto karty si do hry môžete nastaviť naraz len dve a po návrate do hubu sa spália. Za ich aktivovanie si musíte opäť zaplatiť.
Všetky tieto vylepšenia a hrdinov si vyberáte vo vašom hube, odkiaľ sa potom rozhodujete kam ďalej alebo si môžete v súkromnom múzeu prehliadnuť démonov zblízka. Veľmi rád by som obšírnejšie popísal jednotlivé aspekty hry a všetky omáčky okolo, ale toto je naozaj všetko.
Technický stav nie je peklo
Aj keď pri prvom spustení na mňa vybehlo logo UE5, obavy za chvíľku opadli. Hra beží stabilne a to aj napriek tomu, že výpočtový výkon vášho zariadenia musí fungovať ako hodinky. V jednej aréne sa môže naraz objaviť aj sto démonov a v kombinácii s akciami troch hráčov je priam zázrak, že hra dokáže bežať stabilne v 60 FPS. Hru som recenzoval na PS5 a aj keď si nemožno vybrať žiadne grafické presety, je zrejmé, že hra cieli na 60 snímok za sekundu.
Asi raz alebo dvakrát sa mi stalo, že sa hra zasekla na dve sekundy, inak som si žiadne technické problémy nevšimol. Nepostrehol som ani prepady FPS alebo rozmazaný vizuál takže nie je hre čo vyčítať. Celkovo pekelná estetika zaujme a v sprievode nenásilného metalového soundtracku to miestami pôsobí tak, že vízia hry bola solídna, no niekde v polovici zhasla. DualSense sa dočkal plnej podpory, takže vystreľovanie kolov nikdy nepôsobilo zábavnejšie ani interaktívnejšie.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Painkiller
- Vydavateľ hry: Anshar Studios, Saber Interactive
- Žáner: Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Anshar Studios
Korekcia: Nikola Rusnačíková
