Aktuálna vlna technologickej moderny prerastá automobilovým priemyslom neuveriteľným spôsobom. Mechanika ustupuje elektrickým platformám a kabíny sa menia na fungujúce sci-fi kulisy z filmov. Sme jednoducho v strede prechodu na plne autonómne presuny našich rozmaznaných pozadí. Pre niekoho je to nadšený skok do budúcnosti, pre veľkú časť vodičov skôr dôvod na podozrievavé dvíhanie obočia a obavy, čo ešte príde. A presne v tejto medzere stále vzniká priestor pre autá, ktoré nerobia revolúciu, ale tak trochu tlmia šok z nej samotnej. KGM, kedysi SsangYong, to pochopilo a popri plnom vkročení do vyššie spomínanej sci-fi budúcnosti si v rámci portfólia drží aj model Korando. Ide o mestské SUV postavené ako most medzi starou školou a novým digitálnym poriadkom. Sám som si počas siedmich dní testovania tohto vozidla s benzínovým motorom a bez akejkoľvek hybridnej podpory uvedomil, ako šialene sa tie krabičky s kolieskami – nadnesene povedané – vlastne menia.
A teraz tá moja osobná odbočka, ktorá k tomu patrí a viem, že pár z vás na to vlastne čaká. Posledné dva roky som sa väčšinou vozil v najnovších elektromobiloch, kde je všetko tiché, rýchle a často aj tak trochu príliš presvedčené o vlastnej genialite a neomylnosti. Potom presadnete do Koranda a zrazu sa vrátite na zem. Nie vyložene nepríjemne, skôr takým tým spôsobom, keď si po týždni v smart domácnosti uvedomíte, že obyčajný vypínač na stene je vlastne skvelý vynález a nie je nutné ho hneď posielať do dôchodku. A práve preto mi tu sedí ústredná metafora „trenažéra pre nedôverčivých“. Korando totiž nikoho nenúti veriť v budúcnosť nasilu, skôr ju dávkuje po menších sústach a ešte vám nechá po ruke zadné vrátka.
Navonok Korando pokračuje na vlne vizuálnej línie minulých verzií a na niektorých miestach ešte stále narazíte aj na staré označenie SsangYong. Testovaný kus s príplatkovým balíkom pridáva čierne akcenty na maske, nápisy na kapote, tónované okná aj čierne lyžiny, takže auto vyzerá o niečo sebavedomejšie bez toho, aby sa snažilo zaujať núteným futurizmom s RGB diskotékou. Rozmerovo je to akýsi medzikus medzi malými crossovermi a väčšími SUV. Dĺžka 4 450 mm a šírka 1 870 mm znamenajú, že v meste s ním stále nebudete zažívať parkovací horor ani v užších uličkách. Svetlá výška 182 mm je navyše praktický kompromis – obrubníky, rozbité príjazdy či zimné výmole zvládnete s kľudom kórejského džentlmena. A aj pohotovostná hmotnosť sa podľa výbavy točí okolo jeden a pol tony, pričom môj kus mal 1 544 kg. Je teda jasné, že toto nie je nejaké papierové SUV, ale poctivejšie stavaný kus auta.
Vnútri sa tá moja trenažérová filozofia ukáže už na prvú dobrú. Digitálny prístrojový panel s uhlopriečkou 10,25 palca pôsobí moderne a v praxi je prehľadný, centrálny displej infotainmentu má 9 palcov a všetko dôležité funguje tak, ako by ste od auta čakali – bez nutnosti riešiť nejaké diaľkové kúzla cez mobil. Je tu dokonca možnosť zobrazenia navigácie na celej ploche pred vodičom. Prvé, čo som sa po nasadnutí do auta naučil, bolo pomocou fyzických spínačov na volante vypnúť asistenta sledovania povolenej rýchlosti. Zvukové upozornenia sú tu totiž šialene nahlas a otravné (čo je vlastne príznačné v súvislosti s tou metaforou). Pod obrazovkou je fyzický panel klimatizácie, bezdrôtová Qi nabíjačka, spínače vyhrievania sedadiel, otočný gombík na audio a nechýba klasická voliaca páka automatu. Po skúsenostiach s autami, kde sa kvôli jednej zmene teploty preklikáte do tretej úrovne menu, je toto až podozrivo upokojujúce.
Jediné, čo mi tu prekážalo, bola istá miera retro školy pri tvorbe palubovky, ktorá dnes už vie dosť biť do očí. Sú prosto veci, ktoré osobne a subjektívne na moderných autách milujem, a minimalizmus je jednou z nich. Korando má Apple CarPlay a Android Auto cez kábel, takže sa nemusíte za každú cenu spoliehať na natívny systém, ktorý zvykne starnúť rýchlejšie než lak na kľučkách. Natívna navigácia je klasicky TomTom a latencia pri interakcii s ním je citeľne vyššia než pri zrkadlení telefónu. Materiálovo je kabína pragmatická a tým pádom bude pre mnohých aj príjemná. Mäkčené plasty sú tam, kde majú byť, celé to slušne lícuje a počas týždňa jazdenia nebolo počuť žiadne vŕzganie. Sedadlá vo vyššej výbave držia telo dobre aj na dlhších trasách.
Priestor v interiéri je na pomery zvyšku auta štedrý, aj keď osobne som si neustále tlačil pravým kolenom o stredovú konzolu – moja výška je niekedy problém. Každopádne vzadu je dosť miesta na kolená aj nad hlavou aj pre vyšších dospelých a vďaka minimálnemu stredovému tunelu sa dá v núdzi použiť aj prostredné miesto. Všade naokolo máte hromadu odkladacích priehradiek a vo dverách dokonca delené držiaky na veľké plechovky. Kufor má papierovo 551 litrov a po sklopení operadiel narastie na približne 1 248 litrov, pričom v praxi potešia aj drobnosti ako háčiky na tašky či delené dno. Plus nechýba plnohodnotná rezerva, čo je dnes už vlastne zberateľský predmet.
Pod kapotou testovaného modelu bol 1,5-litrový (Turbo GDi) preplňovaný benzínový štvorvalec s výkonom 163 koní a krútiacim momentom 280 Nm, ktorý poháňa predné kolesá. Podstatné je, že krútiaci moment je dostupný od 1 500 do 4 000 otáčok, čiže presne tam, kde sa jazdí v bežnom živote. V meste aj mimo neho pôsobí auto ochotne a lineárne, netreba ho zbytočne vytáčať. Keď to spravíte, dá vám to najavo hlasnejším prejavom, čo nie je tragédia, skôr pripomenutie, že toto nie je sterilný elektromobil, ale normálny spaľovák. A opäť – do tej trenažérovej logiky to vlastne zapadne, keďže auto vás nenápadne vedie k tomu, aby ste jazdili na krútiaci moment a nie na ego.
Automat je klasický šesťstupňový meničový Aisin. Rozjazdy sú väčšinou hladké, pri úplne pomalom manévrovaní vie občas jemne trhnúť, no pri pokojnej jazde radí nenápadne. Pri prudkom zošliapnutí plynu si berie zlomok času navyše na rozhodnutie a v kopcoch vie motor držať otáčky zbytočne vysoko. No je to čitateľné a predvídateľné správanie, ktoré sa dá rýchlo odhadnúť a naučiť.
Podvozok je naladený rozumne. Bežné mestské nerovnosti filtruje pekne, v zákrutách sa karoséria nakloní o niečo viac než pri tuhších európskych konkurentoch, ale robí to plynulo a bez nepríjemného rozkývania. Ostré priečne hrany a hlboké diery vedia poslať do kabíny tvrdší úder, najmä pri väčších diskoch a nižšom profile pneumatík, no vcelku je to stále nastavené tak, aby ste po týždni jazdenia po tých našich tankodromoch nemali chuť sa hodiť PN. Na diaľnici ma vlastne vcelku príjemne prekvapila miera hluku v kabíne. Pri 130 km/h motor točí približne 2 550 otáčok a v mojom meraní to znamenalo maximálne 70 dB. Posádka sa tak môže rozprávať normálne a bude si rozumieť. Prosto – jazdiť s týmto autom mi prinášalo príjemné pocity a nemal som chuť z neho vypadnúť čo najskôr.Dnes toľko horúca téma spotreby bude záležať od vašej ochoty držať sa takzvane na uzde. V meste som sa pohyboval okolo 9,5 l/100 km, na okreskách okolo 6,8 l/100 km, pri 130 km/h na diaľnici približne 9,2 l/100 km a pri 115 km/h okolo 7,4 l/100 km. Kombinovaný priemer 7,8 l/100 km. Ak si kupujete auto tohto typu zásadne kvôli čo najnižšej spotrebe, budete sa musieť naučiť s ním jazdiť a kontrolovať svoju nohu.
Bezpečnostne je Korando moderné tam, kde má byť. Konštrukčne pôsobí pevne a už spomínané asistenčné systémy sú tu prítomné v plnom balíku. Dôležité je, že ich správanie nepôsobí hystericky a nastavenie či vypnutie nie je zbytočne komplikované. Čo sa týka ceny, základ vo výbave Club začína na 21 490 eur, verzia Style+ stojí 22 490 eur a kompletne vybavený testovaný kus vyšiel na 26 940 eur. V kontexte toho, čo všetko dostanete – vrátane priestoru, výbavy a klasickej techniky – je to až nepríjemne racionálne. K tomu päťročná záruka do 100 000 km a zrazu dáva zmysel aj to, prečo Korando v portfóliu KGM vlastne stále existuje, aj napriek tomu, že značka ponúka vozidlá vhodné pre Adama Jensena (pre pochopenie odporúčam nalistovať môj starší test KGM Action).
KGM Korando sa skutočne nesnaží ohúriť budúcnosťou. Skôr vám ju podsunie tak, aby ste sa pri tom cítili stále v pozícii šoféra. Je to trenažér pre nedôverčivých, pretože používa moderné veci len tam, kde starej škole dnes reálne dávajú zmysel, a zvyšok necháva v istom retro duchu. Kto uvažuje o novom aute a hľadá práve niečo takéto, nemal by váhať a skočiť k najbližšiemu dílerovi a presvedčiť sa na vlastné oči.
