Po nejakej dobe som sa opäť posadil do auta značky Kia a tentoraz to bola nová K4. Už navonok sympatické vozidlo mi v hlave celkom rýchlo začalo pripomínať skúseného diaľkového bežca. Takého, ktorý na štarte nepotrebuje robiť okolo seba veľké divadlo a nekričí do kamery, že ide prepisovať dejiny. Jednoducho sa postaví na čiaru, nastaví si stabilné tempo a začne ukrajovať kilometre. Presne tak pôsobí aj K4. Na náš trh neprichádza iba ako jednoduchá náhrada za Ceed, ale ako modernejší, globálnejšie postavený kompakt, ktorý chce ukázať, že klasické spaľovacie auto ešte rozhodne nemusí baliť kufre a odchádzať do automobilového dôchodku.
Už na prvý pohľad je K4 podstatne odvážnejšia než predchádzajúci Ceed. Ten bol skôr slušne vychovaný žiak v triede, ktorý nikdy nevyrušoval a nikoho neurazil. K4 si dovolí viac. Predná časť je ostrejšia, svetelný podpis sebavedomejší a celá karoséria pôsobí nižšie, širšie a dospelejšie. Pri dĺžke 4 440 mm, výške 1 435 mm a rázvore 2 720 mm nejde o žiadne malé mestské približovadlo, ale o poriadne natiahnutý kompakt, ktorý sa už aj samotnými proporciami snaží pôsobiť hodnotnejšie. Kia sa tu očividne pokúsila preniesť časť vizuálnej DNA zo svojich elektrických modelov aj do klasického spaľovacieho auta a výsledok je za mňa nadpriemerný.
Bočný profil patrí medzi najvýraznejšie časti auta. K4 sa netvári ako úplne obyčajný hatchback, ale skôr ako fastback s klesajúcou líniou strechy a masívnejším zadným stĺpikom. Skryté kľučky zadných dverí jej pridávajú takmer kupé efekt, hoci praktická stránka tým prirodzene trochu trpí. Výhľad šikmo vzad nie je ideálny, čo je daň za dizajn, ale v tomto bode už nastupujú moderné asistenčné systémy, ktoré tento kompromis vedia rozumne kompenzovať. Zadná časť s prepojeným svetelným pásom a výraznou grafikou svetiel potom pekne uzatvára celok, ktorý vyzerá drahšie, než by človek od bežného kompaktného segmentu automaticky čakal.
Dôležité je, že dizajn nie je iba pózou. Pri aute, ktoré má zvládať každodenné presuny, okresky aj diaľničné maratóny, hrá veľkú úlohu aerodynamika, stabilita vo vyšších rýchlostiach a odhlučnenie. V tomto je nová K4 skutočne výborná. Interiér je generačný posun, ktorý cítiť hneď po nasadnutí. Dominantou palubnej dosky je široký zakrivený panel s trojicou displejov, ktorý dnes už patrí k novej vlne značky Kia a v praxi pôsobí moderne aj funkčne. Digitálny prístrojový štít je prehľadný, stredová časť má vlastnú zónu pre klimatizáciu a infotainment reaguje svižne. To posledné je oveľa dôležitejšie, než sa môže zdať. V čase, keď niektoré autá za podstatne vyššie peniaze majú latenciu ako starší notebook, je rýchla odozva systému veľmi príjemná vec. Plusom je aj prítomnosť bezdrôtového Android Auto a Apple Car, vďaka ktorému nemusíte hneď po nasadnutí hľadať káble.
Kia zároveň neurobila chybu, že by všetko zverila dotykovým plochám. Najväčším ergonomickým víťazstvom je za mňa paradoxne klasický volič automatickej prevodovky. V dobe malých prepínačov, koliesok a riešení, ktoré možno šetria miesto, ale neraz degradujú logiku a praktický aspekt, pôsobí poriadna páka na stredovom tuneli až nečakane príjemne. Pri parkovaní, otáčaní alebo rýchlom prepínaní medzi D a R jednoducho chcete hmatateľnú istotu. A tu ju máte.
Materiálovo pôsobí interiér nadpriemerne. Mäkké plasty, horizontálne vedená palubná doska, na dotyk príjemné povrchy a moderný volant vytvárajú kabínu, v ktorej sa dá tráviť veľa času bez toho, aby vám niečo vyslovene prekážalo. Nie je to luxusná limuzína za 80-tisíc eur a ani sa na ňu nehrá. Skôr rozumne vybavený pracovný nástroj pre človeka, ktorý ráno odvezie deti, potom seba do práce a večer ešte pokojne zvládne trasu cez pol republiky.
Priestorovo je K4 rovnako veľmi príjemným prekvapením. Klesajúca strecha by na papieri mohla naznačovať problém pre cestujúcich vzadu, no v praxi sa s priestorom hospodárilo rozumne. Vpredu sa sedí nízko a prirodzene, vzadu aj vpredu je slušné miesto na kolená a aj výška nad hlavou je lepšia, než by ste podľa siluety čakali. Samozrejme, ak čakáte priestor krabicového MPV, budete sklamaní, ale v rámci kompaktného auta ide o veľmi solídny výsledok. Sám kufor má už v základe 438 litrov, čo je pri hatchbacku tejto triedy rozhodne použiteľná hodnota.
Pod kapotou testovanej verzie pracoval benzínový štvorvalec 1.6 T-GDi s výkonom 110,3 kW, teda 150 koní, a krútiacim momentom 250 Nm v pásme od 1 500 do 4 000 otáčok. A už len fakt, že tu máme plnohodnotný štvorvalec, ma núti búchať šampanské. Trh je dnes plný litrových a dvanásťstoviek, ktoré sa snažia tváriť ako dospelé motory, ale pri väčšom zaťažení im často dôjde dych skôr než amatérskemu bežcovi, ktorý prepálil prvý kilometer. Kia na to ide pokojnejšie. Motor má dostatok sily od nízkych otáčok, netreba ho neustále naháňať a pri bežnej jazde pôsobí krásne kultivovane.
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 9,1 sekundy z K4 samozrejme nerobí hot-hatch, ale dáva jej slušnú výkonovú rezervu. Pri predbiehaní na okresku, pripájaní sa na diaľnicu alebo jazde s naloženým autom nepôsobí podvyživene, len si treba zvyknúť na jej pokojnejší charakter. Sedemstupňová dvojspojková prevodovka 7DCT k tomu celému sedí najmä pri bežnej jazde. Radí skoro, drží otáčky nízko a pomáha akustickému komfortu aj spotrebe. Pri prudšom zošliapnutí plynu vie podradiť dostatočne rýchlo, hoci reakcia celej sústavy nie je úplne expresná. Dvojspojky vedia byť v meste občas mierne svojské, hlavne pri pomalom posúvaní, no naladenie v K4 je za mňa celkovo kultivované. Nie je to proste hebkosť klasického meničového automatu, ale v bežnom živote funguje dobre. V športovom režime prevodovka prirodzene drží motor vyššie, reaguje ochotnejšie ale do kabíny sa zákonite dostane aj viac zvuku od motora.
Podvozok je nastavený presne v duchu pokojnej, ale istej jazdy. Tlmenie je dostatočne poddajné na rozbité úseky, no karoséria sa v zákrutách nerozpláva ako loďka na vode. Riadenie je ľahké, čitateľné a bez zbytočného umelého odporu. Nedostanete z neho report o každom kamienku pod pneumatikou, ale presne viete, čo auto robí.
Najviac však K4 dáva zmysel na dlhších trasách. Tam sa tá moja metafora bežca na dlhé trate ukazuje najlepšie. Pri diaľničnom tempe pôsobí pokojne, stabilne a dobre odhlučnene. Motor sa zbytočne neozýva, aerodynamický hluk je držaný na rozumnej úrovni a kabína vás neunavuje. Toto je presne ten typ auta, z ktorého po dvoch hodinách jazdy nevystúpite s pocitom, že ste so sebou viezli emocionálneho upíra. Skôr máte dojem, že by ste pokojne pokračovali ďalej.
Spotreba počas môjho testu skončila na hodnote 7,6 l/100 km. Nie je to zázrak, ktorý by ste si zavesili na chladničku vedľa diplomu zo základnej školy, ale pri benzínovom štvorvalci, automatickej prevodovke a bežnom zmiešanom režime ide stále o akceptovateľný výsledok. Oficiálna kombinovaná spotreba podľa WLTP sa pohybuje v rozmedzí 6,3 až 6,9 l/100 km, takže pri pokojnejšom tempe sa dá ísť nižšie, no realita testovacieho týždňa ukázala triezvejší obraz.
Palivová nádrž má objem 47 litrov, čo je skôr konzervatívna hodnota. Pri mojej testovacej spotrebe to znamená reálny dojazd približne okolo 600 kilometrov, podľa pokojnejšej jazdy a papierových hodnôt aj viac. Pri aute, ktoré sa tak prirodzene cíti práve na dlhších trasách, by väčšia nádrž vôbec neurazila.
Asistenčné systémy naopak patria k tomu, čo dnes už v tejto triede očakávate. Adaptívny tempomat so Stop&Go funkciou, udržiavanie v pruhu, sledovanie mŕtveho uhla či parkovacie senzory tu dávajú zmysel najmä preto, že K4 nie je presklená krabica s dokonalým výhľadom do všetkých strán. Pri dlhých trasách adaptívny tempomat citeľne znižuje únavu a asistent jazdného pruhu nepôsobí ako premotivovaný inštruktor autoškoly, ktorý vám chce každých päť sekúnd dokazovať svoju autoritu. Zásahy sú jemné a pri správnom nastavení viac pomáhajú, než otravujú. Navyše si viete viaceré funkcie rýchlo prispôsobiť cez obľúbené skratky, takže po naštartovaní nemusíte zakaždým klikať na dvadsať ikoniek než to všetko vypnete.
Cenovo dáva K4 zmysel najmä vtedy, keď sa na ňu nepozeráte ako na lacnú náhradu za Ceed, ale ako na citeľne modernejší kompakt. Základná verzia s motorom 1.0 T-GDi, výkonom 84 kW a manuálnou prevodovkou štartuje na cene 22 590 eur. Testovaný model s motorom 1.6 T-GDi, výkonom 110 kW a 7-stupňovým automatom začína na 25 790 eur. A to je pri dnešných cenách nových áut suma čo stále pôsobí dostatočne rozumne, špeciálne ak nedôverujete čínskym vozidlám.
Osobne Kiu K4 vnímam ako premyslený, technicky vyzretý a veľmi použiteľný kompakt, ktorý si je vedomý svojich predností. Jeho úlohou je dobre vyzerať, odviezť bezpečne moju rodinu, ponúknuť nám dostatok priestoru, byť komfortný na dlhé trasy, mať výkonovú rezervu a zároveň nám nezruinovať peňaženku pri každej návšteve čerpacej stanice. Toto auto síce nevyhrá šprint na prvých sto metroch, nebude na každom semafore vrčať ako susedov hladný pes a ani vám nebude masírovať ego lacnou športovou pózou. Jeho pointa je inde. Vie držať stabilné tempo, neunaví vás po prvých kilometroch a čím dlhšie s ním fungujete, tým viac začne dávať zmysel.
