Nintendo ohlásilo ako ťahúňa svojej novej konzoly nový prírastok do legendárnej série Mario Kart. Ako vyšla táto stávka na istotu?
Videoherná séria Mario Kart uzrela svetlo sveta prvýkrát v roku 1992, a to hrou Super Mario Kart. Klampiarovi Mariovi trvalo od prvej hry (v roku 1985) takmer 7 rokov, kým si prvýkrát sadol za volant a odvtedy mu to v tejto pozícii náramne pristane. Hra si od začiatku zakladala na tom, aby bola multiplayer zábavou, v ktorej môžu zápoliť súrodenci aj kamaráti. Keď si Nintendo vyberalo, ktorú hru prinesie so svojou novou konzolou, séria Mario Kart sa priam ponúkala. Nintendo si uvedomuje, že jeho kúpna sila tkvie v nostalgii dnešných tridsiatnikov a skorých štyridsiatnikov, ktorí na ich hrách vyrastali a ktorým sa dodnes spoľahlivo otvára peňaženka, keď vidia, že sa vo svete Super Maria deje niečo nové.
Nintendo sa s každou ďalšou konzolou snaží inovovať. V konzolovom dizajne asi neexistujú výraznejšie skoky než tie, ktoré vidíme u tohto japonského videoherného giganta. Z toho hľadiska je nové Nintendo Switch 2 len jemným upgradom, takže je jasné, že podľa tvorcov bolo pôvodné Nintendo Switch takmer dokonalým produktom (a ja sa s týmto názorom stotožňujem). Ikonický prvok dvojice Joy-conov, ktoré sa odpájajú, aby vytvorili dva malé ovládače, zostal zachovaný a práve Mario Kart World je ideálnou hrou, na ktorej sa toto ovládanie dá demonštrovať. Prvé Nintendo Switch prinieslo len remake Mario Kart 8 z Nintenda Wii U a k názvu pridalo Deluxe. Napriek tomu, že išlo o remake z roku 2013 sa stala hra najpredávanejšou na Nintende Switch a bola jedným z hlavných dôvodov úspechu konzoly.
Po dvanásťročnej pauze (áno, čítate správne) sa svet konečne dočkal pokračovania najpredávanejšej hry na Nintendo Switch.
Inovácia v podobe otvoreného sveta
Viem si predstaviť, že vytvárať pokračovanie takého obrovského hitu muselo byť náročné, keďže očakávania fanúšikov boli vysoké. Tvorcovia čerpali inšpiráciu z toho, čo fungovalo v iných moderných pretekárskych hrách typu Forza či Need for Speed a prišli s otvoreným svetom medzi jednotlivými pretekami. V prvom rade musím povedať, že podľa mňa fanúšikovia Mario Karts nie sú úplne tá istá cieľová skupina, ktorá má rada pretekárske hry (aspoň mne sú bežné pretekárske hry ukradnuté), no nejaký prienik tam hádam bude. Čo tým chcem povedať, je, že som zo začiatku úplne netušil, prečo by mal byť otvorený svet v Mario Kart World zábavný, ako by som v ňom mal tráviť čas a čo má priniesť do celkového zážitku. Oveľa väčšiu logiku by mi dával, napríklad, kampaňový mód s odomykaním áut, no toho som sa, žiaľ, nedočkal. Nehovorím ale, že otvorený svet je ako mechanika úplne márny.
Ešte sa dostanem k jeho využitiu v iných módoch, no ak toto mala byť mechanika, kvôli ktorej by som si mal kúpiť novú konzolu a hru, na ktorú Nintendo dalo luxusnú cenovku takmer 90 eur, asi by som bol spokojný aj s pôvodným Mario Kart 8 Deluxe. V menu, v ktorom si vyberáte mód, sa môžete rozhodnúť pre voľnú jazdu, menu zmizne a tam, kde sa práve nachádza vaša postava, pokračujete v jazde. Tvorcovia zakomponovali do sveta viaceré výzvy, ktoré vám pomôžu získať nové vizuály na charaktery a mince. Mince a vizuály ale získavate aj bežne na trati, takže otvorený svet nie je niečím, čo musíte absolvovať, aby ste dostali niečo exkluzívne. Keď som si to uvedomil, môj záujem o tento mód značne klesol a aj keď tam nájdete miesta, na ktoré sa bežne počas preteku nedostanete, ich objavovanie hráča takmer žiadnym spôsobom neodmení.
Módy staré a nové
Asi najznámejším módom z Mario Kart 8 bol Grand Prix, ktorý pozostával zo štyroch pretekov, v nich sa mohlo účastniť dokopy maximálne dvanásť hráčov a botov. Za každý pretek ste dostali niekoľko bodov a po štyroch pretekoch sa spočítali body, aby ste zistili, kto je najlepší. Mód Grand Prix so svojím počítaním bodov zostal, no prešiel jednou výraznou zmenou. Namiesto dvanástich pretekárov vás na jednej trati môže byť až dvadsaťštyri , čo vie byť poriadny masaker, najmä ak každý charakter získa nejaký predmet, ktorý chce použiť, aby uškodil ostatným hráčom. Ľahko sa vám môže stať, že sa jediným nedopatrením prepadnete aj o viac ako desať miest, ale Mario Kart je presne o takýchto často veľmi nevyvážených výmenách. Keďže bol pre mňa Mario Karts stále primárne zábavou na lokálny multiplayer, v tomto móde som strávil najviac času.
Novým módom, ktorý do hry pribudol, je Knockout Tour. Ten sa mechanikou snaží pripomínať battle royal módy, v ktorých sa zmenšuje počet hráčov a na konci vyhrá ten najlepší. Knockout tour vás prevedie šiestimi traťami, ktoré sú na seba plynule napojené a v každej vypadnú štyria poslední hráči. Tento mód je príjemným osviežením série a doteraz som si nikdy neuvedomoval, aké náročné je sústrediť sa na taký dlhý pretek. Veľkým plusom je, že s vypadávajúcimi hráčmi sa hra stáva menej náhodnou, keďže postupne zaniká “peloton”, v ktorom niekto neprestajne používa útočné predmety a nikto sa nevie dostať do čela. Pomerne efektívne funguje aj anti-snowball efekt a ak je niekto príliš dlho prvý, zámerne dostáva zlé predmety a hráči za ním majú viac možností ho zastaviť. V online multiplayeri tento nový mód zatiaľ dominuje, pretože ponúka originálnu výzvu, aká tu doteraz nebola. Keď som ale Mario Kart hral s kamarátmi, ktorých schopnosti sa odlišovali, Knockout Tour nebol veľmi vhodný, keďže sa môže veľmi rýchlo stať, že niekto vypadne príliš skoro a po zvyšok preteku sa nudí.
Samozrejme aj v najnovšom prírastku do série nájdete versus mode, ktorý vám dovolí zahrať si bez botov iba s vašimi kamarátmi. Už bežnou možnosťou sú v tomto móde viaceré modifikácie pravidiel preteku. Ďalšou klasikou sú Time trials, kde si môžete vyskúšať, ako rýchlo dokážete prejsť konkrétnu trať, keď vám nikto nezavadzia. To je za mňa pomerne nuda, keďže väčšina zábavy v Mario Karts pozostáva z interakcie s inými hráčmi. Ďalej tu máme bojové módy, v ktorých nejde o to byť prvý – klasický Balloon battle, v ktorom má každý hráč obmedzený počet životov a s vašimi súpermi po sebe hádžete predmety bez toho, aby ste pretekali. Ďalším bojovým módom je coin runners, v ktorom, ako názov napovedá, budete súťažiť v tom, kto za najkratší čas pozbiera najviac mincí. Tieto módy môžu priniesť rozptýlenie na niekoľko večerov, ale nemám dojem, že by kohokoľvek mohli baviť dlhšie, či sa stať niečím, čo Mario Karts dostane na vrchné priečky predajov.
Posledným “módom” je práve otvorený svet. Aby som ho len nekritizoval ako zbytočný prídavok, ktorým sa pre mňa zdal na prvý pohľad, musím uznať, že tvorcovia vytvorili veľmi peknú mapu, do ktorej sú zasadené všetky trate. Nemusíme si klamať, jazdiť pomedzi trate na púšti vás nebude baviť, no tvorcovia do sveta šikovne ukryli niekoľko zaujímavých tajomstiev. Niektoré sú dokonca letmo viditeľné počas preteku, takže vás to podnieti k tomu, aby ste sa na dané miesto vrátili v otvorenom svete.
Tým najzaujímavejším, čo otvorený svet ponúka, sú takzvané P-switch missions. Po svete sú rozmiestnené tlačidlá s veľkým P a keď ich stlačíte, spustí sa nejaká zaujímavá a netypická výzva. Samozrejme, že by ste ich mali pracne hľadať po otvorenom svete, ale na internete nájdete podrobné návody, ako sa k všetkým misiám dostať. Sú to také pretekárske klasiky – pozbieraj mince, prejdi cez určitý počet kruhov v krátkom čase, preleť/preskáč/prepláv cez určité územie. Takisto príjemné spestrenie, ale ani zďaleka nie to, kvôli čomu zapínam Mario Karts.
Viac hráčov, viac postáv, viac predmetov, viac…!
Super Mario World sa snaží odôvodniť svoju cenovku najmä dojmom, že je v ňom všetkého viac než v predchádzajúcich hrách série. Ku klasickému výberu predmetov pribudlo niekoľko nových, ktoré svojou funkčnosťou výborne zapadli do toho, čo predmety ponúkali v Mario Kart 8 Deluxe. Čo si prešlo asi najväčším vylepšením, sú charaktery. Ich finálny počet je päťdesiat, pričom dvasaťštyri z nich je hlavných či vedľajších charakterov z Mario hier, zvyšných dvadsaťšesť je takzvaných “NPC vodičov”, ktorí doposiaľ v Mario hrách slúžili primárne ako prekážky. Mario Kart tak môžete hrať za vašu obľúbenú príšeru ako, napríklad, rybičku Cheep-cheep, piranha plant alebo kravu, ktorú som doteraz videl len ako prekážku na trati v Mario Kart hrách. Či sme potrebovali túto možnosť, je otázne, hlavne keď každý má svoje obľúbené postavičky, za ktoré rád hrá Mario Karts, ale povedal som si, že poctivo vyskúšam aspoň niektoré z nich. Najmä hranie za kravu mi prišlo obzvlášť bizarné, no chápem, že tvorcovia chceli priniesť možnosti, ktoré tu doteraz neboli. Aby toho nebolo málo, okrem päťdesiatich charakterov má spomínaných dvadsaťštyri hlavných charakterov ešte aj sériu outfitov, ktoré postupne odomykáte, tých je dokopy viac ako sto, takže ak nechcete, nemusíte hrať dvakrát za ten istý charakter. Outfity získavate hraním za daný charakter a zobraním špeciálneho predmetu – jedla, ktoré váš charakter premení do outfitu typického pre daný región. Adekvátne k tomu je v hre aj omnoho viac áut, motoriek, trojkoliek a rôznych iných bizarných vozidiel. Dokopy sa toto číslo vyšplhalo na štyridsať. Odomykáte ich získavaním mincí v rôznych módoch.
Mario Kart World má, samozrejme, viac tratí. Je síce pravda, že z Mario Kart 8 Deluxe sa do pokračovania nedostala ani jedna (čo dáva logiku, nechceli opakovať obsah), no prostredia využili z viacerých. Obzvlášť epickým dojmom pôsobí Rainbow Road, ktorá je prezentovaná ako finálna a najťažšia trasa. Rainbow road si zachovala svoj nekompromisný prístup a ako v predošlých dieloch v nej absentujú zvodidlá. Okrem toho má niekoľko momentov, počas ktorých sa výrazne zmení, ako je už pri rainbow road zvykom, nie je ideálnou traťou pre epileptikov, ale to nie sú videohry vo všeobecnosti.
Ďalšie “viac” prichádza vo forme možností pohybu. Okrem rôznych chodení po bočných stenách tratí umožňuje Mario Kart World aj šmýkanie sa po zábradliach, drôtoch elektrického vedenia a rôznych iných úzkych povrchoch. Vjazd na plošinu si v mnohých prípadoch vyžaduje dávku presnosti, no odmenou je okrem zrýchlenia podobného z driftu mnohokrát aj vyhnutie sa náročným pasážam na trati, ktoré vám znepríjemňujú spoluhráči.
Na novej Mario Kart hre som hľadal naozaj dosť dlho a dôkladne, kým som našiel jednu vec, ktorej nie je viac, a to je možnosť úprav vozidla. Oproti Mario Kart 8 Deluxe si neviete svoje vozidlá upravovať vôbec. V predchádzajúcom dieli sa vám po výbere postavy otvorilo menu, v ktorom ste si vyberali, aké chcete auto, pneumatiky a padák. Táto možnosť v novom prírastku chýba, no nemám pocit, že by pri tom všetkom, čo na nás Nintendo v novej hre hodilo, chýbala práve táto možnosť.
Mario Kart na najbližšie roky
Keď vezmeme do úvahy, že medzi Mario Kart 8 a Mario Kart World ubehlo trinásť rokov, nezostáva nám nič iné, než túto hru prijať za svoju so všetkým dobrým aj zlým a že toho dobrého prevažuje. Pri ôsmom pokračovaní sme sa dočkali deluxe edície a následne plateného DLC s novými traťami, ktorý vyšiel v niekoľkých vlnách. Ako bude vyzerať starostlivosť o túto hru po jej vydaní, je zatiaľ otázne, no môžeme si byť istí, že z toho ešte Nintendo bude chcieť vyťažiť.
Revolúcia v žánri sa síce nepodarila, no nové Mario Karts sú sviežou arkádovou pretekárskou hrou, ktorá sa stane novým štandardom medzi lokálnymi multiplayer hrami. Príležitostný hráč si pravdepodobne ani nevšimne, čo všetko je na hre nové, čo nie je úplne dobrým opodstatnením zvýšenej ceny, no väčšina hráčov za túto hru zaplatí 50 eur ako príplatok ku konzole s hrou.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Mario Kart World
- Vydavateľ hry: Nintendo, Monolith Soft, BANDAI NAMCO Studios, 1-Up Studio, JP Games
- Žáner: Pretekárske
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Korekcia: Martina Bordáková
