Streda 8:17 ráno. Parkovisko pred ďalším zo sklenených korporátnych akvárií, kde sa naivné sny menia na kvartálne reporty. Vzduchom sa nesie pach včerajšieho dažďa zmiešaný s vôňou naškrobených kravát a spotených pazúch. Sivé a čierne firemné lízingy stoja v úhľadných radoch ako armáda klonov. Do tejto predstavy ako vystrihnutej z čiernobieleho filmu zrazu nečakane vstupuje pestrofarebná anomália na štyroch kolesách. Mitsubishi Colt Performance. Jeho biela karoséria, rozťatá agresívnym červeno-čiernym polepom v štýle Ralliart, mení scénu a strháva na seba pohľady. Jeden by si mohol myslieť, že ide o ďalší PR trik, v ktorom sa výkonom slabé autíčko prezlečie za trhača asfaltu len aby zaútočil na vaše pudy a peňaženky. Realita je však trocha iná. Tento Colt totiž nevznikol v sterilných kanceláriách globálneho marketingu v Tokiu. Zrodil sa lokálne, takmer ako partizánsky projekt českého zastúpenia Mitsubishi. Je dôkazom, že aj v prísne stráženom svete korporátnych aliancií a zdieľaných platforiem, pretože áno, pod karosériou tohto vozu sa skrýva Renault Clio, sa stále nájdu ľudia, ktorí nezabudli, že autá majú mať dušu.
Ak vás zaujíma, na koľko je teda Colt Performance len prezlečené Clio s tuningovým balíčkom a či sa českým nadšencom náhodou nepodarilo tomuto vozu vdýchnuť ducha legendárneho Lancera Evolution, rozhodne čítajte ďalej.
Základný Colt, podobne ako jeho francúzsky príbuzný Renault Clio, pôsobí príjemne, ale dizajnovo nevzbudzuje silné emócie. Verzia Performance však, ako ste určite pochopili už z úvodu, vyzerá úplne inak. Biela karoséria s červenými a čiernymi polepami okamžite pritiahne pozornosť a odkazuje na éru dnes už neexistujúceho Ralliartu. Pre niekoho to bude sympatická pocta, pre iného len dobre zvládnutý vizuálny trik. Agresívnejší výraz dotvárajú aerodynamické doplnky, kam spadá predný splitter a bočné prahy. Ich skutočný prínos pre prítlak je však prinajmenšom diskutabilný (spomínané prahy s falošným karbónovým polepom sú plastové diely, ktoré pri bližšom pohľade pôsobia vyložene lacno), no opticky autu dodávajú širší, sebavedomejší postoj. Colt tak pôsobí skôr športovo než neutrálne, čo bolo pri tvorbe tejto edície evidentne kľúčové.
Najdôležitejším prvkom sú však rozhodne kolesá. Máme tu 18-palcové disky OZ Racing Superturismo GT, ktoré nie sú lacné napodobeniny, ale originál od značky so silným zázemím v motoršporte. To naznačuje, že pri úpravách nešlo len o efekt, ale aj o určitú mieru autenticity. Celkovo Colt Performance mení charakter základného hatchbacku na auto, ktoré si na parkovisku alebo ulici všimnete okamžite. Keďže má však na daných diskoch tento lokálne unikátny Colt obuté 205/40 pneumatiky, rozhodne tu dynamika preskakuje komfortnú jazdu. Osobne si však nemyslím, že práve tento formát vozu odetého do agresívnejšie ladeného kabátu zaujme niekoho, kto na ňom plánuje v nedeľu jazdiť do kostola, takže účel dané obutie plní na výbornú.
Moje zhodnotenie jazdy ako takej nateraz dajme bokom a poďme sa spoločne „posadiť“ dovnútra. Po otvorení dverí sa ocitnete v štandardnom Mitsubishi Colt, respektíve jemne modifikovanom Renaulte Clio. Tu sa žiadna revolúcia nekoná. Žiadne logá „Performance“, žiadne červené prešívanie, žiadna Alcantara, žiadne agresívne športové detaily, ktoré by nadväzovali na divoký exteriér. Je to moment, ktorý vás vráti späť na zem a pripomenie vám rozpočtové obmedzenia celého tohto projektu. To však neznamená, že kabína ako taká by mala byť nejakým sklamaním, práve naopak. Architektúra z Clia je za mňa rozhodne jedným z najlepších interiérov v segmente malých áut a Colt z toho ťaží maximum. Predné sedadlá si zaslúžia samostatnú pochvalu. Sú vynikajúco tvarované, poskytujú solídnu bočnú oporu a ani po celom dni jazdenia z nich nebolí chrbát. V dobe, keď sa šetrí na každom detaile, je toto príjemné prekvapenie. Rovnako poteší prítomnosť samostatného hardvérového panelu na ovládanie klimatizácie. Výrobca si tu zobral inšpiráciu zo Škodovky a prináša tri otočné budíky s displejom. Digitálny prístrojový štít pred vodičom je rovnako dostatočne prehľadný, dobre konfigurovateľný a vyložene šokom pre mňa bola možnosť zobrazenia navigácie.
Sú tu však aj veci, kde sa šetrilo až príliš okato. Tou najväčšou je kvalita kamier. Áno, máme tu prekvapivo 360-stupňové snímanie okolia auta, čo má nadväznosť aj na funkciu automatického parkovania, avšak ostrosť a čistota obrazu je vyložene žalostná. Má zrno veľkosti štrku na príjazdovej ceste a dynamický rozsah ako čiernobiely film z dvadsiatych rokov. Aby som však nebol zase prehnane negatívny, stredový displej orientovaný na výšku ponúka, tak ako pri Mitsubishi ASX, krásne intuitívny a graficky prehľadný systém menu, ktorý ide ruka v ruke s bezdrôtovým Android Auto a Apple Car – na jeho spodnej hrane sa nachádzajú fyzické spínače ovládajúce vyhrievanie sedačiek, Start-Stop a podobne. V samotnom aute som sa aj ja so svojou výškou 195 centimetrov cítil dostatočne pohodlne. Čo sa týka zadného radu sedačiek, tak aj cez logické limity sa tu krásne odvezú dvaja dospelí a nejaké to útle dieťa.
Najväčšia zmena voči klasickej verzii Coltu sa skrýva pod kapotou. Základom je litrový prepĺňaný trojvalec, ktorý dostal poriadnu softvérovú kúru. Výsledkom je zmena sériových 67 kW (91 koní) a 160 Nm na 95 kW (129 koní) a 222 Nm. To znamená viac než 40 % nárast výkonu aj krútiaceho momentu. A v malom, ľahkom hatchbacku je to upgrade, ktorý pocítite už pri jemnom zošliapnutí plynového pedálu – nemám teraz na mysli vyložene len ostrejšie ladený zvuk. Ale čísla sú len polovica príbehu. Rozdiel pocítite v prvom rade za volantom. Sériový motor pôsobí uhladene a predvídateľne, no upravený je jeho presný opak. Od 3 000 otáčok za minútu prichádza nástup, ktorý necítite ako plynulé zrýchlenie, ale ako kopanec do chrbta. Keďže som sa pri príprave článku nechcel oprieť o vyložene jednu jedinú metaforu, v rámci opisu motorizácie to vidím asi takto – kým pôvodný motor je ako ranná filtrovaná káva, tento pôsobí ako dvojité espresso s panákom kvalitnej whisky. Je intenzívnejší, ostrejší, možno menej kultivovaný, no rozhodne oveľa zábavnejší. Práve tento surový charakter je to, čo robí jazdu v Colte tak návykovou.
Dôležitú úlohu zohráva aj 6-stupňová manuálna prevodovka. Dráhy sú presné, radenie dáva mechanický pocit a k motoru pasuje rovnako perfektne. Prevodové pomery sú navyše dostatočne dlhé. To znamená nielen rozumnejšiu spotrebu, ale aj prekvapivo slušný akustický komfort na diaľnici. Jediné, čo by som vymenil, je lacno pôsobiaca hlava radiacej páky, ktorá je až nechutne plastová.
Performance verzia Coltu stavia na veľmi solídnych základoch. Platforma CMF-B od Renaultu je pevná a podvozok patrí medzi tie, ktoré pri základnom modeli dobre vyvažujú komfort a ovládateľnosť. Najväčšiu premennú tu však hrajú už spomínané disky a nízkoprofilové pneumatiky. Na hladkom asfalte za ideálneho počasia je výsledok parádny. Priľnavosť vozidla obrovská, reakcie na volant (špeciálne v športovom režime) krásne citlivé. Podvozok zostáva stabilný a pri ubratí plynu v zákrute vie dokonca naznačiť jemnú pretáčavosť, čo vodičovi dáva príjemný pocit hravosti. Lenže idylka končí tam, kde začína typická slovenská okreska. Na rozbitej ceste sa Colt mení z baletky na boxera. Každý výtlk či sfušovaná záplata vám zasadí úder rovno do ľadvín.
Najväčším obmedzením pre skúseného vodiča je však elektronika. Stabilizačný systém (ESP) vám zasahuje do riadenia a evidentne sa nedá úplne vypnúť. Akoby ste mali špičkový herný PC, ale stále s rodičovskou kontrolou.
Druhým slabým miestom sú brzdy. Ostali sériové a pri opakovanom ostrom brzdení rýchlo mäknú a strácajú účinnosť. Tam je vidieť, kde projekt narazil na hranicu už spomínaného rozpočtu. Rozprávame sa tu o voze v hodnote 21 250 eur. Čo sa týka spotreby, v rámci kombinovaného priemeru som dokázal jazdiť okolo 5,6 l/100 km, čo je vzhľadom na onen výkon úplne prijateľná hodnota.
Keďže tu bola reč o lokálnej úprave Performance, určite je na mieste si ju aspoň nejako povrchne porovnať nielen so sériovou verziou, ale aj s tradičným rivalom v segmente malých športovo ladených áut. Vybral som Suzuki Swift Sport. Výkonovo sa Colt Performance dotiahol práve na Swift. Oba ponúkajú 95 kW (129 koní), pričom Mitsubishi sa s krútiacim momentom 222 Nm približuje Swiftu s 230 Nm. Rozdiel je však v hmotnosti, keďže Colt váži zhruba 1 195 kg, kým Swift len okolo 1 025 kg, čo je dôvod, prečo Suzuki zvláda šprint na stovku o niečo lepšie.
Kde Mitsubishi jednoznačne víťazí, je však praktickosť. Batožinový priestor s objemom 391 litrov je v tomto segmente raritou s tým, že v kufri máte aj miesto na plnohodnotnú rezervu. Swift so svojimi 265 litrami tu nemá šancu konkurovať. V porovnaní so sériovým Colt 1.0 MPI-T je nárast výkonu z 67 kW (91 koní) na 95 kW (129 koní) a krútiaceho momentu zo 160 na 222 Nm dramatický, čo jasne ospravedlňuje prívlastok Performance. Mnou odmeraná spotreba na úrovni 5,6 l/100 km je pritom stále rozumná a drží krok so súpermi.
Sedem dní s Colt Performance mi jasne ukázal, že táto lokálna chuťovka nie je náhradou za Lancera Evolution. Je to niečo iné a možno práve preto pre tunajšieho zákazníka aj cennejšie. Jeho sila pramení z pôvodu, keďže vznikol ako projekt nadšencov pre nadšencov. Má chyby, no tie sú súčasťou jeho šarmu. Je to moderná verzia starej tuningovej školy s nasledujúcim receptom – vezmite solídny základ, pridajte výkon, kolesá a odvážny vzhľad. Akokoľvek tento Colt nie je určený pre pretekára hľadajúceho nastaviteľný podvozok, odolné brzdy a karbónové doplnky, dokáže uspokojiť vodiča, ktorý chce, aby aj každodenná cesta do práce bola uspokojivým zážitkom. A vôbec to najlepšie na záver? Naštartovaný Colt Performance automaticky vypína všetky pípajúce asistenti, čo je v dnešnej dobe vlastne rarita nevídaných rozmerov.
