Už je to nejaký ten rôčik, čo štúdio Ninja Theory prišlo s prvou časťou Hellblade, prostredníctvom ktorej dokonca venovalo 80 000 dolárov na liečbu mentálnych chorôb. Ono vlastne ani pokračovanie nie je úplná novinka, keďže premiéru na PC a Xbox Series malo v máji minulého roka. Lenže čo je dôležité, konečne sme sa dočkali aj my v modrom tábore a Senua’s Saga: Hellblade II prichádza aj na PlayStation.
Celkom zábavné je, že najskôr to bolo naopak. Prvá časť bola viac-menej exkluzivita na PS4, avšak po tom, čo Microsoft kúpil štúdio Ninja Theory, karta sa obrátila, v podstate okamžite prišla prvá časť aj na ostatné platformy a naopak, na dvojku si zas museli počkať hráči s konzolou od Sony. Kto si počká, ten sa dočká… Ale oplatilo sa čakať?
Budem úprimný, ja som čakal. Doslova. Hoci si občas zahrám na Steam Decku, PlayStation je moja primárna konzola, na ktorej mám obrovskú knižnicu titulov. Nechcelo sa mi rozširovať ďalšiu platformu, pretože mám aj život… pochopiteľne… ale k veci. Som rád, že Microsoft razí cestu „poďme zarábať na hrách, nech budú kdekoľvek“.
Kto vie čokoľvek o tejto sérii, tak vie, že na hranie sa treba aj trošku mentálne pripraviť. Ja som dva dni po stiahnutí hru nezapol, keďže som sa na to necítil. Navyše ide o pomerne krátku záležitosť, preto som to chcel dať v čo najkratšom možnom čase, nech emócie a zážitok nevychladnú – a urobil som dobre.
Dvojka sa s ničím nemazná a hodí vás rovno do deja. Rozprávanie príbehu je veľmi lineárne a dá sa povedať, že bez prerušenia nadväzuje jedno na druhé. Neexistuje tu nič ako loading (ten je skrytý do oblakov). V podstate sa hra snaží navodiť dojem jedného nekončiaceho záberu a v pamäti ani nemám nejaké „prestrihy“, všetko sa chytro za niečo schováva a tak máte pocit, že sa príbeh ani na chvíľu nezastaví. Čo, samozrejme, chválim a môj nápad prejsť to za krátky čas tak dával väčší zmysel. Majte na pamäti, že hra nie je vo formáte 16:9, ako je štandard pri televízoroch a väčšine monitorov, ale v 1:2,39, čo je štandard pri väčšine filmov. Vždy si spomeniem na The Order 1886, kde to takto bolo tiež.
Ako som povedal, hra začne trošku zhurta. Všetko stavia na budovaní atmosféry a to je dôvod, prečo vás neotravuje tutoriálmi. Všetko stavila práve na to, že chce pôsobiť ako film. Dynamická kamera vás po súbojoch nasmeruje smerom, ktorým sa máte vydať, takže nebudete dezorientovaný. A samotné súboje sú zaujímavé. Občas kostrbaté, no keď si človek zvykol na mechanizmy, išlo to výborne. Navyše, ak ste nebojovali sami, ale boli pri vás spoločníci, boje sa miešali a celé to budilo perfektný dojem a atmosféru skutočného boja, keď ste nemali pocit, že na vás vždy ide len jeden nepriateľ a ostatní čakajú. Ono, pri týchto bojoch so zbraňami nablízko to inak veľmi nejde, najmä ak je mechanizmus robený hlavne na boj jeden na jedného, tu si však vývojári poradili veľmi dobre. Nie dokonale, tie pasáže vyčkávania tam rozhodne sú, ale je ich menej a nie sú také rušivé ako v iných tituloch.
Podaril sa aj vizuál samotnej hry. Môžem povedať, že to je jeden z najkrajšie vyzerajúcich titulov, aké som za dlhú dobu videl (nie, ešte som nehral Death Stranding 2: On The Beach). Prostredie je pochmúrne a typické severské počasie je taktiež znázornené veľmi dobre. Krajina Islandu je vytvorená vierohodne a prechádzky jednotlivými lokalitami ma naozaj bavili, len kde-tu už nastal mierny stereotyp a chcel som sa proste iba „pohnúť ďalej“. A audio je téma sama o sebe. Nielen sprievodná hudba, ale aj zvukové efekty a hlasy, ktoré sa Senue prihovárajú. Odporúčanie, aby ste si Hellblade II vychutnávali so slúchadlami, je na mieste – jedine, žeby ste mali možnosť domáceho kina, to postačí tiež. Ja som to hral aj na PS Portal a veľmi rýchlo som nasadil na uši požadovaný hardvér, bez toho to proste nebolo ono.
Príbeh samotný je kategória sama o sebe. Najskôr som to bral celkom vágne, okej, idem z bodu A do bodu B, zrejme porazím pár nepriateľov a hotovo, no po chvíli to nabralo grády. Čakajú vás noví nepriatelia a hlavne obri, na ktorých som zabudol z traileru ešte roky dozadu. Nemôžem o tom povedať viac, aby som neprezradil dáky nemilý spojler, ale zápletka je výborná, motivácia postavy pochopiteľná a jediné, čo neprekvapí, sú niektoré zvraty, ktoré viac-menej očakávate. Nemôžem tomu však nič vytknúť.
Čo však hre vyčítať môžem, sú niektoré natiahnuté pasáže, keď v podstate len cestujete prázdnou lokalitou. Chápem, že aj také musí byť, ale občas to bola naozaj vata. Druhá vec sú hádanky. Nechápte ma zle, tie sú dôležité v rámci dynamiky a pestrosti každej hry, tu mi však na niektorých miestach vyslovene prekážali, akoby tam boli nasilu vložené kvôli natiahnutiu hracej doby a nič podstatné nerobili, iba odomkli cestu, ktorá pár sekúnd predtým vlastne bola voľná, len sa pred vami sčista-jasna zavrela. Posledná kritizovateľná vec je plytkosť vedľajších postáv. Priestoru majú veľmi málo a zrejme aj kvôli tomu máte problém sa na ne viac naviazať, čo v konečnom dôsledku znamená, že vám je jedno, či prežijú, alebo nie. Ja som si obľúbil len jednu.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Senua's Saga: Hellblade II
- Vydavateľ hry: Ninja Theory, Xbox Game Studios
- Žáner: Akčné, Adventúrne, Bojové, Hack and slash/Beat them up
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft
Korekcia: Pavol Hirka
