Vitaj, Lara! Skutočne už pretieklo veľa vody, odkedy sme naposledy videli tvoje špicaté… ehm, vnady. Koľko to vlastne je? Hm, 1996. Tak to máme plus 6, plus… No a teraz keď k tomu ešte pripočítam toto… A, samozrejme, odpočítam ešte hento, veď to by bez toho vlastne ani nešlo predsa… Ešte vynásobiť, vydeliť… A odmocniť… A znova pripočítať… A znova odmocniť…. No, krása. Ako pozerám, tak pozerám, vychádza mi, že je to presne 28 rokov, odkedy si sa ty, Lara Croft, prvýkrát predstavila vo svojej hre. To je už riadne úctyhodná doba, blahoželám! Dobre, v poriadku, ako si želáš. Lara mi práve povedala, aby som jasne zdôraznil, že jej prvé dobrodružstvo nevyšlo najprv na PlayStation či PC, ale po prvýkrát sa objavila na Sega Saturn. Že vraj sa na to dosť často zabúda. Ďakujem, Lara, za toto historické okienko, no teraz už, prosím, nechaj láskavo hovoriť mňa, dobre? Hehe, v poriadku, nič sa nedeje, nemusíš hneď siahať po svojich magnumoch, ježiši…
Dôvod, prečo som si dovoliť pozvať na písanie tohto textu aj Laru, je, že vám prišla spolu so mnou slávnostne predstaviť jej prvé tri nezabudnuteľné dobrodružstvá v úplne novej grafike. Je to tak, jej hry Tomb Raider, Tomb Raider II Starring Lara Croft a Tomb Raider III: Adventures of Lara Croft znova vychádzajú s úplne čerstvým náterom vo forme remasteru s niekoľkými zmenami, resp. úpravami a so všetkými expanziami v jednom celistvom balení. Veru, aj mne presne ako teraz vám vykukla spod očí slza nostalgie. Toľko času už prešlo, toľko udalostí sa na tomto svete stalo, no stará dobrá Lara ostala po tých rokoch stále rovnaká. Len dnes už vyzerá predsa len omnoho lepšie. Nový kabátik jej veľmi sluší… teda, ti sluší, Lara. Ale prosím, neprevracaj očami, fakt narážam len na grafiku. Tá je tu po novom bohovská. Počkaj, ty niekam ideš? Pátrať po Pekelnom stroji? Infernal Machine? Ale veď po ňom pátral… Lara, stoj, mám pocit, že došlo k nedorozumeniu. Stoj! To nie je tvoje dobrodružstvo! Neštartuj tú motorku, Lara, veď to je Indiana Jones! Nechoď! Lara, Indiana Jones! Ach, no čo už s tebou.
Ako ste si už mohli všimnúť, teraz, keď som tu už ostal úplne sám, využijem príležitosť a pojmem túto recenziu inak ako ostatné. Predsa len, dajú sa recenzovať tak staré hry? Teoreticky, samozrejme, áno, ale z praktického hľadiska to nemá nejaký veľký zmysel, pretože ako aj v prípade iných starých titulov, aj tu ide o hry svojho špecifického obdobia. Obzvlášť ide o to obdobie, keď 3D bolo len v plienkach a tvorcovia sa len pomaly učili ako narábať s tretím rozmerom. Podobných hier bolo stále len ako šafranu, nebolo od koho kopírovať, držať sa štandardov, bolo treba vymýšľať. Niekedy to vyšlo, viď prípad Tomb Raiderov, inokedy to skončilo ak nie hneď katastrofou, tak minimálne dlhým pobytom na WC. Spomeňte si napríklad na Prince of Persia 3D alebo Deathtrap Dungeon. Bŕŕ. Jednoducho, dnes tieto kúsky už v mnohom zostarli a nie je na mieste ich kritizovať. Na druhej strane, vzhľadom na to, že mi momentálne chladná oceľ na zátylku nehrozí (stále neveriacky krútim hlavou, že Lara šla hľadať Pekelný stroj), môžem byť aj kritickejší. Hoci tej kritiky tu zase až tak nebude – remastery sa totiž nadmieru podarili.
Prečítajte si tiež
Bude takto vyzerať Lara Croft v novej Tomb Raider hre?
Najprv si v krátkosti predstavme jednotlivé diely a čo v rámci série znamenali. Prvý vyšiel, keď sa písal ešte len rok 1996 a zo dňa na deň sa stal absolútnou klasikou. Skvelá grafika, prieskum opustených hrobiek s výsostným pocitom samoty, plno pascí a environmentálnych puzzle. Niet sa čo čudovať, vo svojej dobe nevídané a nepochybne aj nadčasové. Level dizajn síce pôsobil, ako keby bol postavený z Lega, ale inak to bolo podmanivé dobrodružstvo, ktoré prakticky definovalo úplne nový žáner. Druhý diel prišiel o rok a oproti jednotke už bol omnoho akčnejší. Hre dominovali obrovitánske levely plné tajných zákutí a puzzle, na sklade bolo tentokrát viac zbraní, príbeh bol o niečo zaujímavejší a celkovo dvojka spĺňala všetky definície pokračovania – väčšie, hlasnejšie a prepracovanejšie. Plus, Lara tu už dokázala ovládať vozidlá. S trojkou, ktorá sa k nám dostala opäť o rok neskôr, to už ale s našou hrdinkou začalo trocha škrípať. Aj keď stále výborný kúsok, predsa len už bolo cítiť únavu materiálu. Trojka sa oproti dvojke až tak veľmi nezmenila a priniesla už vtedy dosť dobre známu „tombrajderovskú“ hrateľnosť, pričom azda najväčšou novinkou bolo to, že tentokrát si hráči mohli z mapy sveta sami vyberať poradie levelov, ktoré absolvujú. Trojka je taktiež známa tým, že viac ako kedykoľvek predtým sa tu už objavovali moderné lokality a prechádzanie zatuchnutých kobiek hralo druhé husle.
Ku každej pôvodnej hre bola svojho času vydaná aj jedna expanzia. Zaujímavosťou je, že každá z nich vyšla exkluzívne len na PC a nikdy sa neobjavili na žiadnej konzole, hoci pôvodné tituly sme si tam zahrať mohli. To sa mení týmto remasterom, ktorý po prvýkrát v histórii prináša expanzie aj na konzoly. Ďalším zaujímavým faktom je, že expanzie pre Tomb Raider boli postupne vydávané až po vydaní tretieho dielu. Unfinished Business pre prvý Tomb Raider vyšiel až v roku 1998, o rok neskôr sme si mohli zahrať Golden Mask pre Tomb Raider II a v roku 2000 sme sa dočkali The Lost Artefact pre Tomb Raider III. Kvalitatívne i dizajnovo sa expanzie držali svojich hlavných hier a pekne rozširovali ich pôvodný potenciál, aj keď aj ony mali svoje problémy. Keďže Tomb Raider I-III Remastered obsahuje všetok obsah, ktorý bol kedy vydaný pre prvé tri diely, môžeme povedať, že z tohto hľadiska je táto remasterovaná kolekcia splneným snom pre všetkých fanúšikov týchto klasík.
Najprv to najlepšie – grafika. Hry vyzerajú absolútne úžasne. Je to remaster, čiže len vylepšuje pôvodný materiál a radikálne ho nemení. Z toho dôvodu je tu zachovaný originálny level dizajn vystavaný z veľkých kvádrov, avšak tentokrát mu nový život dodávajú prakticky takmer perfektné textúry. Iste, krásne ostré textúry vo vysokom rozlíšení vnášajú hrám nový rozmer, avšak to, čo im dodáva nový život, sú nové moderné metódy nasvietenia, ktoré hry celé menia. Tieto staré Tomb Raidery ešte nikdy nevyzerali tak úžasne. Vzhľadom na to, že tvorcovia remasteru vyhodili pôvodné zapečené nasvietenie a nahradili ho tým v reálnom čase, hry pôsobia neporovnateľne realistickejšie. A to aj vďaka novým otvorom vytesaným do plafónov jaskýň či budov, cez ktoré tentokrát preniká svetlo. Pri hraní remasteru si uvedomíte, ako veľmi zle nasvietené boli pôvodné tituly. Iste, malo to atmosféru, ale to, že uprostred tmavej miestnosti bolo osvetlené jedno miesto, logiky veľmi nepobralo. Kritika ale musí padnúť na zobrazenie určitých kľúčov na zemi, ktoré sú niekedy v modernej grafike úplne neviditeľné, až priveľmi splývajú s prostredím. Teda rada: ak niekedy nebudete vedieť ako ďalej, prepnite si na starú grafiku a skúste kľúče nájsť takto. V starom móde majú totiž omnoho lepší kontrast voči prostrediu.
Skvelou fíčurou je možnosť prepnúť si novú a starú grafiku stlačením jedného tlačidla v reálnom čase. Aj vďaka tomu vám môžeme ukázať presné porovnania tých istých scén. Mínusom ale je, že hry v pôvodnej grafike bežia úplne mizerne. Pocitovo tak niekde okolo 20 fps, pričom sú prezentované v celej svojej pixelovej kráse. Tomuto rozhodnutiu nerozumiem, keďže pôvodné PC verzie bežali v 30 fps a mali texture filtering, čím sa kockované textúry zmenili na pre oči omnoho prívetivejšie machule. Na druhej strane mi môžete oponovať, že toto je iste len bonus k hlavnej porcii v podobe vylepšenej grafiky. Súhlasím, ale oponujem späť – ak sa niečo do hry implementuje, prečo sa to teda neurobí na 100 %? Trocha zamrzí aj kvalita FMV videí. Hoci sú bez debaty krajšie než v pôvodných PC verziách, často obsahujú grafické artefakty či pixelizáciu. U podobných projektov sme už videli kvalitnejšiu prácu s pre-renderovanými videami.
Z nejakého dôvodu tu tiež absentuje vlniace sa pozadie v hernom menu, pričom po prepnutí sa do originálnej grafiky sa objaví. Hra celkovo obsahuje pomerne veľa glitchov, ktoré majú podobu nehodiacich sa textúr či nábojov visiacich vo vzduchu. Dokonca sa mi podarilo objaviť miesto, kde pôvodne mal byť objekt, a natrafil som na bug, ktorý mi umožnil prejsť cez mreže, kam som z hľadiska dizajnu nemal dostať. Tu musím podotknúť, že viackrát sa mi túto „copperfieldovku“ zopakovať nepodarilo. Nič z toho ale nie sú game breaking bugy a ak ste tieto tituly nikdy nehrali, možno si ani neuvedomíte, že to, čo vidíte, môže byť potenciálny bug. Veľkým prekvapením je slovenská lokalizácia, ktorá určite potešila aj napriek preklepom, niekedy čudnému vyzneniu textu a chýbajúcim písmenkám. Keď už hovoríme o potešeniach, palec hore aj za pridaný fotomód. Ten síce neobsahuje mnoho funkcií, ktoré sú prítomné v podobných módoch v iných tituloch (ako napríklad filter obrazu či rámčeky), ale aj tak dobré. Možno by som vytkol to, že kamera v tomto móde nie je ničím obmedzená, len okrajmi levelu, čiže vizuálne môžete prejsť celý level a ani sa nemusíte pohnúť z miesta. To neodporúčam využívať prvohráčom, lebo si tak môžu vyspoilerovať mnohé pasce, ktoré na nich číhajú.
Okrem vylepšenej grafiky bolo najviac proklamovanounovou fíčurou moderné ovládanie, ktoré malo byť inšpirované trilógiou Legend – Anniversary – Underworld (rovnako ako aj nový model Lary). Na moje veľké prekvapenie musím túto snahu oceniť, pretože akokoľvek sa mi to zdalo s prihliadnutím na špecifický „blokový“ level dizajn pritiahnuté za vlasy, pasuje tu krásne, ako keby bolo súčasťou týchto titulov odjakživa. Ale bezchybné to zďaleka nie je. Čo si budeme klamať, tieto hry mali svoj originálny dizajn a jemu prispôsobené ovládanie. S moderným sa to dá hrať, ale nie je to úplne ono a navyše vás môže často frustrovať pri akciách, keď potrebujete byť čo najpresnejší. Behať si len tak po prostredí a vychutnávať grafiku, na to sa moderné ovládanie parádne hodí, keď už však budete chcieť ísť do akcie, tam môžu nastávať problémy s koordináciou Lary či samotnej kamery. Túto novinku skôr berte ako bonus než ako plnohodnotné ovládanie, ktoré to pôvodné tankové úplne vyradí z hry.
Prečítajte si tiež
Aspyr približuje remastery prvých troch hier Tomb Raider
Na výber sú teda dve metódy – moderné a tankové. Pri tom druhom som prišiel na určitú nekonzistentnosť, ktorú si neviem vysvetliť. Skutočne tankové ovládanie môžete zažiť len pri hraní k+m, keďže s gamepadom viete aj pri tankovom ovládaní otáčať kamerou okolo Lary, no aj to len vtedy, ak nemáte zbrane v rukách. Keď zbraň vytasíte, môžete otáčať kamerou okolo Lary len horizontálnymi smermi. Využívajúc k+m to možné nie je. Uniká mi zmysel takéhoto rozhodnutia. Priznám sa, že aj keby moderné ovládanie fungovalo dokonale, v tomto som puritán, čiže ak sa staré Tomb Raidery nehrajú tradičným tankovým ovládaním, tak ako keby sa v tých hrách podvádzalo. Aj z toho dôvodu som väčšiu časť prechádzal práve takto. Hra má s touto metódou aj o dosť inú dynamiku, nazval by som ju až premýšľavejšou, metodickejšou.
Keďže recenzujem PC verziu, musím povedať, že v nej trestuhodne chýbajú grafické nastavenia. Neexistuje možnosť nastavenia rozlíšenia, tieňov, nasvietenia, odleskov, prípadne vyhladzovania hrán. Nenájdete tu ani žiadne už štandardizované nastavenia ako Vsync, frekvenciu snímok, kvalitu textúr či zatienenia okolia. Áno, hry vyzerajú fakt parádne a samé si nastavia rozlíšenie podľa vášho desktopu, ak by som však chcel vytvoriť downsampling a nastaviť napríklad 4K na 2K monitore, nie je to možné. No a keďže som hlavne PC hráč, mrzí ma aj chýbajúca podpora kurzora myši, vďaka čomu je preklikávanie sa cez menu pri hraní k+m opäť neintuitívne. Ale ruku na srdce, je to fakt, ktorý sme očakávali vzhľadom na to, že pôvodný engine podporu kurzora ako takého (a vôbec myši) nemal. Na druhej strane zarazí fakt, že aj keď si upravíte ovládanie podľa seba a napríklad zo šípok prestavíte pohyb Lary na klasické WSAD, v menu budete musieť stále využívať šípky, čiže pri každej návšteve menu budete prácne prechádzať z WSAD na šípky a potom späť.
Nakoniec musím vysloviť určitú kritiku aj na adresu zvukovej stránky. Každá hra má tak neuveriteľne agresívny zvuk zbraní a hovoreného slova, že je nemožné počúvať nádherný ambient prostredí (zvuk vtákov, vetra či kvapkanie vody) a zároveň používať zbrane bez toho, aby ste vašim ušiam neprivodili infarkt. Môžete si znížiť zvukové efekty, no tým pádom prídete o zvuk vašich krokov, čo zásadne narušuje vytúžený pocit samoty uprostred dávno zabudnutých hrobiek. Druhou možnosť je, že si znížite ambient v pozadí, čo nestíši len hudbu, ale aj tie spomínané ambientné ruchy, ktoré dodávajú atmosfére prostredí hĺbku. Viem, že s týmto mali problémy aj pôvodné tituly, hoci tie zbrane tu podľa mňa znejú ešte o čosi agresívnejšie. Jedným dychom však dodám, že ambient prostredí je naozaj neuveriteľne podmanivý a hudba funguje stále rovnako dobre ako predtým.
Tomb Raider I-III Remastered mal všetky predpoklady na to, aby sa stal definitívnou verziou prvých troch klasických Tomb Raider titulov a podľa môjho názoru sa ňou aj napriek určitým výhradám stal. Dovolím si tvrdiť, že vložené srdcia vývojárov do tohto projektu je cítiť z každého pixelu a taktiež to, že ak sa podarí odstrániť väčšinu neduhov, tak pôjde vskutku o vynikajúci počin. Možno nie až na úrovni Shadow Man Remastered, ktorý považujem za najlepší remaster všetkých čias, ale k tým najvyšším métam sa určite blížiť bude. Moderné ovládanie funguje prekvapivo slušne a hry dokonca podporujú možnosť hrania s checkpointmi vo forme kryštálov, čiže metódou ukladania, ktorú obsahovali konzolové verzie. To sa vám ale odomkne až po prejdení každej z hier. Vzhľadom na ich neľútostnú povahu si myslím, že do takejto výzvy sa nepustí len tak niekto. Za takýto „post-game“ obsah ale dávam veľký palec hore.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Tomb Raider I-III Remastered 2024
- Platforma: PC
- Žáner: akčná adventúra
- Vývojár: Core Design (pôvodné hry), Aspyr (remaster)
