Nasledujúci rozhovor som viedol v kontexte programu už skončenej súťaže Huawei Seeds for the Future. Na moje otázky odpovedali dvaja študenti, Andri Konotop a Jakub Zelenay, ktorí boli súčasťou víťazných tímov a za odmenu mali možnosť vycestovať do centrály spoločnosti Huawei, nachádzajúcej sa priamo v Číne. Andri za projekt univerzálneho systému pre špecifické fungovanie robotov a Jakub za riešenie pre preklad posunkového jazyka v reálnom čase s využitím LiDARu. Diskutovali sme nielen o technickej realizácii s podporou Huawei, praktického uchopenia ich vízie, ale aj o obrovských, ba v istom smere až priepastných rozdieloch využívania technológií u nás a práve v Číne. A nemajte strach, v závere došlo aj na osobnejšiu otázku.
Začnem tebou, Andri, keďže projekt tímu, ktorého si bol súčasťou, znie na mňa až trocha komplikovane. Vieš mi to nejako jednoduchšie vysvetliť?
Andri: „My sme videli problém v tom, že dnes síce vieš kúpiť, ale reálne ich vieš naučiť len základné veci – napríklad prenášať krabice alebo umývať zem. Preto sme prišli s nápadom, že keď niekto natrénuje pre robota takýto skill, vie ho následne zdieľať s inými potencionálnymi záujemcami. Vieš si ho kúpiť pre svoje využitie. Čiže namiesto toho, aby každý učil svojho robota od nuly, môže si hotový skill jednoducho stiahnuť a ušetriť čas ako aj prostriedky.“
Jakub bol na druhej strane členom tímu, ktorého názov musím spomenúť, keďže odkazuje na môj milovaný anglický seriál a teda I.T. Crowd. S čím ste však, okrem vtipného pomenovania, prispeli do Seeds for the Future?
Jakub: „Mali sme projekt softvéru, ktorý vie v reálnom čase prekladať znakovú reč do textu alebo rovno do hovoreného slova. Vďaka tomu by sa zjednodušila a zrýchlila komunikácia medzi ľuďmi so sluchovým postihnutím a tými, čo znakový jazyk vôbec neovládajú.“
Predpokladám, že nič také ešte nebolo reálne uvedené do praxe, keďže ste sa toho chytili.
Jakub: Áno, nenašli sme nič podobné, v zásade len nejaké prototypy.
Aké boli najväčšie technické výzvy oboch týchto projektov? Pokojne začni ty, Jakub.
Jakub: Najväčší problém je rozhodne závislosť na svetelných podmienkach pri snímaní jednotlivých znakov. Navrhli sme použiť LiDAR senzory (ako v niektorých telefónoch a autách) na 3D snímanie vzdialeností, čo zlepší detekciu pohybov rúk a presnosť prekladu.
Andri: „Náš nápad potrebuje roboty aj umelú inteligenciu, ale zatiaľ nemáme ani jedno. Najjednoduchšia časť, ktorú vieme spraviť, je samotný marketplace – teda web, kde by sa tieto robotické skilly zdieľali. To by som vedel postaviť aj ja, povedzme za pár mesiacov. Ale tá časť s AI a robotom je zatiaľ mimo našich možností.“
Predpokladám, že ak by ste ale dostali prostriedky, aké ste videli priamo v Číne, tak by bolo možné váš projekt začať reálne vyvíjať.
Andri: Presne tak, akože v Číne to určite vedia spraviť.
Ako vidíš ty, Jakub, praktické využitie vášho riešenia v reálnych podmienkach, napríklad v nemocniciach alebo hoteloch?
Jakub: ,,Náš pôvodný nápad bola aplikácia, teda softvér do telefónu, ktorý odomkne okamžitú komunikáciu s človekom so sluchovým postihnutím. Jasné, dnes to môžete riešiť písaním do mobilu, ale je to pomalé a neohrabané. V praxi, napríklad, v tebou spomínanej nemocnici alebo v hoteli by takýto nástroj mal veľký význam, lebo inak ostáva jediná možnosť a tou je prekladateľ. A toho si človek sotva dopredu rezervuje pri bežnej situácii. Dokonca sme si hovorili, že v budúcnosti by sa to dalo rozšíriť práve na robotov. Ostatne v Číne sme videli roboty, ktoré nosia jedlo v reštaurácii a vykonávajú rôznorodú manuálnu činnosť. Predstavte si, že by takýto robot vedel zároveň sprostredkovať komunikáciu aj touto formou.“
Poďme sa porozprávať trocha tej tímovej spolupráci. Andri, počujem na tvojom prízvuku, že nie si rodený Slovák ani Čech. Bol váš tím v tomto smere rôznorodý?
Andri: (úsmev) „Nie, náš tím bol čisto z Ukrajiny. Pre nás bolo dôležité, aby sme vedeli jasne vysvetliť naše myšlienky a normálne komunikovať, čomu identický jazyk veľmi pomáhal. Čo viem, tak ostatné tímy boli rôznorodé. Niekde bol Rus, niekde Slovák ako aj Čech.
Jakub: ,,My sme boli traja Slováci a jeden Čech a celkom sme si sadli.“
Ktorá časť programu (workshopy, mentoring, diskusie) vás najviac posunula a pomohla vám pri vašej práci?
Andri: „V tíme sme mali rôzne zamerania – jeden študuje AI, druhý manažment v priemysle a ja informačné a komunikačné technológie. Pôvodný nápad s robotmi a AI priniesol Daniel, ja som zase prišiel s myšlienkou marketplace, kde by sa dali hodnotiť a predávať robotické skilly. Oleksandr navrhol ďalšie nástroje. Takže sme spolu veľa debatovali a nad celou ideou neustále premýšľali. Samozrejme, mali sme aj menšie konflikty – niekedy niekto navrhol niečo, čo sa podľa mňa nikam neposúvalo, tak som to hneď povedal. Ale práve vďaka tomu sme si veci vyjasňovali a posúvali projekt dopredu.“
Jakub: ,,Všetky uvedené prvky nám rozhodne pomohli napredovať a bez komplexnej komunikácie ako takej by sme podľa mňa sotva projekt dotiahli do finále.“
Prečo práve LiDAR? Mne totižto v súvislosti s touto technológiou ako prvé napadne automatický vysávač (smiech).
Jakub: „K LiDARu sme sa dostali preto, že samotný kamerový záznam často nestačí. Alternatívy existujú, ale zatiaľ sa nepoužívajú v prenosných zariadeniach ako je telefón. My sme chceli riešenie, ktoré si človek jednoducho vyberie z vrecka a okamžite používa – či už je to mobil, alebo iné malé zariadenie.“
Presuňme sa teraz od vašich projektov priamo do Číny. Páčilo sa vám tam? Viem, že ste boli na rôznych miestach vrátane centrály Huawei.
Andri: ,,No, mali sme tam všetko preplatené, takže určite sa páčilo.“ (smiech) Ale seriózne. Podľa mňa tie prednášky, ktoré sme mali, neboli až také veľmi technické. Ešte než sme vôbec leteli do Číny, absolvovali sme rôzne kurzy a tie sa následne v Číne vlastne z veľkej časti opakovali.
Jakub: „Niektoré prednášky boli naozaj skôr opakovanie známych vecí a nešli až tak do detailov. Zaujímavá však bola prednáška o AI od pracovníka Huawei, ktorý tam pôsobí už 12 rokov. Určite som si z toho niečo odniesol. Navštívili sme centrálu, miesta so solárnymi panelmi či prezentáciu DJI dronov. Pre mňa osobne však bolo asi najcennejšie to multikultúrne prostredie. Mali sme možnosť spoznať ľudí z rôznych kútov sveta.“
Čo presne ste videli v rámci tých dronov?
Jakub: „Ukazovali nám drony, ktoré vedia hnojiť alebo hasiť vodou. Samozrejme, nerobí to jeden dron. Vypustí sa ich naraz viac a nad požiarom zasahujú spoločne. Rovnako zaujímavé boli záchranárske drony s infračervenými kamerami. Pri lavíne, napríklad, dokážu za veľmi krátky čas zmapovať veľké územie a vyhľadať ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Manuálne by to trvalo neporovnateľne dlhšie a riskovali by sa ďalšie ľudské životy. A práve tieto technológie nie sú len v testovaní, ale už sa nasadzujú v praxi – firmy ako Huawei či DJI spolupracujú aj s tamojšími vládnymi orgánmi a robia z tej skratky AI, ktorá je u nás skôr v plienkach, niečo vyložene nápomocné. Takéto zariadenia používajú, napríklad, policajti, záchranári, ktorí sú súčasťou infraštruktúry ako takej.
Myslíš si, že by takéto, ale aj iné riešenia, ktoré ste videli v Číne, boli implementovateľné aj na Slovensku, alebo je to aktuálne nereálne?
Jakub: „V súčasnej situácii by to na Slovensku nebolo plne realizovateľné – nie kvôli samotnej technológii, ale kvôli infraštruktúre. V Číne je doslova všade stabilný 5G signál, čo umožňuje rýchlu komunikáciu, prenos dát a trénovanie systémov medzi dronmi, centrami a zariadeniami. Na Slovensku by bez takejto konektivity systém jednoducho nefungoval. Podobný príklad je elektromobilita – v Číne sú nabíjacie stanice na každom kroku, takže elektromobily tam sú populárne a nájdeš ich vlastne všade. Tu si tieto výhody často nedokážeme ani predstaviť. Veď stačí ísť vlakom z Bratislavy do Prahy a zistíte, že vám počas jazdy vypadne viackrát signál.
To je vlastne pravda. V Číne vo vlaku idúcom 250 km za hodinu asi bežne sťahujú gigabajtové súbory bez problémov a ja si tu často nemôžem otvoriť ani banálnu aplikáciu (smiech).
Andri: Tieto systémy potrebujú vysoké a stabilné rýchlosti prenosu a veľa energie. Investície do lokálnej infraštruktúry by podľa mňa trvali 5 – 6 rokov.
Aké máte rady pre študentov, ktorí by sa chceli prihlásiť do tejto akcie/súťaže, ak sa bude budúci rok prípadne opakovať?
Andri: Odporúčam prihlásiť sa. Neriešiť len známky na škole, ale učiť sa a študovať do hĺbky, rozvíjať svoje schopnosti a posúvať svoje vízie ďalej.
Jakub: Aj keby ste nakoniec nevycestovali do Číny, už samotný program v Bratislave bola pre mňa cenná skúsenosť. Zdieľanie nápadov, komunikácia a prevod myšlienok do niečoho čiastočne hmotného.
Keby bola príležitosť, išli by ste do Číny na dovolenku?
Jakub: Áno.
Andri: Áno.
Ďakujem vám aj v mene našej redakcie za rozhovor a prajem veľa úspechov.
