Koniec roka, to už tradične znamená bilancovanie. A nakoľko sme hráči, tak bilancovaniu sa nevyhnú ani hry. A nakoľko sme hráči rôznrodí, vlastníme rôzne platformy a preferujeme rôzne žánre, tak sme sa pre tento rok rozhodli, že namiesto celoredakčného rebríčka TOP 10 vám ponúkneme niekoľko rôznych rebríčkov od niekoľkých redaktorov portálu Gamesite.sk.
JC – Roman Kadlec
Ja som svoj TOP 10 rozdelil do dvoch častí. TOP 5 titulov, ktoré som hral a TOP 5 restov za rok 2013.
TOP 5 hier 2013
Jednoznačne jedna z najzaujímavejších hier za rok 2013. Splnila očakávania a prekonala ich. PS3 sa „rozlúčila“ tým najlepším možným spôsobom.
Guacamelee!
Výborné prekvapenie. Túto hru som nerecenzoval, dostal som sa k nej vďaka službe PlayStation Plus. Má však výborný dizajn a príjemne rastúcu náročnosť nepriateľov v kombinácii s neustálymi novými hernými prvkami. Nenudí, stále prináša niečo nové. Na STEAMe kúpite za pár drobných, odporúčam.
Ďalšie prekvapenie a titul, ktorý som si vychutnal až na Vite. Na hranie PC verzie som nemal dosť času, avšak Hotline Miami ma doslova prikoval k Vite. Tento titul je zároveň moja najbrutálnejšia hra za rok 2013 – brutalitu pritom samoúčelne nezobrazuje, v hráčovi ju však dokáže vyvolať. Hrať Hotline Miami v MHD je naozaj veľmi špecifický zážitok.
Uvažoval som, či vyberiem štvrtého Assassina alebo Tomb Raider. Nakoniec vyhrala Lara Croft, aj vďaka tomu, že jej znovuzrodenie je naozaj výborné.
Tearaway ma na prvý pohľad neohúril, avšak po dohraní môžem povedať, že ide o to najlepšie, čo Vita dnes ponúka. Audiovizuálne spracovanie je veľmi špecifické, hra si však zaslúži pozornosť najmä z dôvodu excelentného herného dizajnu, ktorý výborne využíva všetky možnosti a ovládacie prvky prenosnej konzoly od Sony.
TOP 5 restov
Toto nepotrebuje komentár. Čakám na PC alebo PS4 verziu.
Tretí BioShock som si v dobe vydania nestihol zahrať, a to aj napriek tomu, že jednotku a dvojku som si naozaj užil. Rest plánujem napraviť – hra sa, pravdepodobne, čoskoro objaví v službe PlayStation Plus, takže si BioShock zahrám na veľkej obrazovke.
Ni no Kuni: Wrath of the White Witch
Táto hra sa mi už polroka váľa v poličke a neviem si na ňu nájsť čas. Hoci mám všeobecne žáner RPG rád, nie každé JRPG mi sadne. K Ni no Kuni preto plánujem pristupovať opatrne, ide však o jeden z veľkých restov za rok 2013, ktorý chcem dobehnúť. V rámci PS3 exkluzivít asi ten najväčší – aspoň podľa slov ostatných kritikov.
Dragon’s Crown
Najväčší rest pre platformu PS Vita. Hra vyšla aj na PS3, osobne si chcem zahrať jej „mobilnú“ verziu.
Path of Exile nie je rest v pravom slova zmysle. Hru som stihol vyskúšať a strávil som pri nej dosť hodín nato, aby som posúdil jej kvality. K svojej rozohranej postave sa chcem ešte vrátiť. Hra neexceluje v technickom spracovaní, avšak ponúka množstvo herného obsahu zadarmo. V porovnaní s inými F2P hrami hráča nebuzeruje na každom kroku. Odporúčam vyskúšať nielen milovníkom Diabla.
Babli – Patrik Barto
10. The Crooked Man
Ďalšie vynikajúce, hororové dobrodružstvo, ktoré z japončiny preložila vgperson. Minulý rok som tam našiel klenot menom Ib, ktorý sa dostal do mojej TOP 10 na siedme miesto. Tieto (na prvý pohľad) nenápadné záležitosti dokážu hráča úplne pohltiť. The Crooked Man síce kvalitu Ib nedosahuje, stále však ide o dobrú hru.
9. The Stanley Parable
Tvorcovia majú bez debaty veľký prehľad, čo sa týka herného dizajnu, a dokázali si z neho spraviť dobrý deň. Je to raj pre každého zvedavého hráča, ktorý zbožňuje experimentovanie.
8. Race the Sun
Nesmierne návyková pretekárska záležitosť. Nie je tu žiaden príbeh a ani iný význam. Ide len o prekonávanie skóre. Nehrávam takéto hry často, ale pri tomto som urobil výnimku, pretože niečo také som chcel hrať už ako decko.
Sci-fi Zaklínač. O tomto prirovnaní som sa rozrečnil vo svojej recenzii. Síce to nie je na úrovni CD Projektu, stále však ide o kvalitné sci-fi RPG. A takých veľa nie je.
6. Papers, Please
V tejto hre preberá hráč úlohu imigračného úradníka a celý čas kontroluje a pečiatkuje doklady. Samozrejme, že sa to dostalo do TOP.
Ťažko pochopiteľné ba priam absurdné príbehy, o ktorých sa dajú písať takéto eseje, úplne milujem. Najmä po japonsky. Tá kampaň, ktorú viedol prevažne anglicky píšuci herný press proti hre kvôli jej Gigolo módu, bola smiešna a odkryla bolestivú neznalosť týchto údajných „žurnalistov“. O hre som sa viac rozpísal v recenzii.
Po prvom traileri som bol sklamaný a čakal som „odfláknutú“ somarinu, slúžiacu na dojenie peňazí. Nakoniec to bolo najpríjemnejšie prekvapenie tohto roka.
3. The Swapper
Hra prekvitala perfektnou, pustou atmosférou. Presne takou, akú v sci-fi milujem. Samozrejme, aj originálna hrateľnosť a zábavné puzzle prispeli k zážitku.
2. Brothers: A Tale of Two Sons
V podstate menšia verzia ICO s nádychom Nekonečného príbehu. Síce ma hra nerozplakala, ale vyvolala vo mne pocity, aké od hier chcem, aby vyvolali. Mnohé sa tu dá chváliť. Príbeh sa rozpráva predovšetkým prostredníctvom hrateľnosti a nie cutscény, prekrásny svet, originálne ovládanie dvoch postáv naraz, úžasný OST a celkový pocit dobrodružstva. Takýchto hier chcem viac. Ak sa vám páčia hry od Team ICO či Journey, tak toto je pre vás povinnosť.
Nie som veľký fanúšik série. Kedysi som bol, ale už ma to unavilo. Prvé dve hry boli super. Datadisky s Eziom boli pre mňa „meh“ a trojka bola otrasná (aj keď Haytham je jedna z mojich najobľúbenejších herných postáv vôbec). Od štvorky som nemal nejaké vysoké očakávania, ale dúfal som, že Ubisoft sa po trojke poučil. A oni sa naozaj poučili. Akurát ma štve, že nemôžem hrať za templárov. AC IV neberiem ako Assassins Creed hru. Beriem ju ako historickú hru o pirátoch s trochou fantastiky prihodenej do mixu.
Raggamuffin – Juraj Vlha
Napriek tomu, že sa očakávalo zníženie kvality hry vzhľadom na viac akcie, aj druhý diel Metra je výborná FPS s kvalitným príbehom a výbornou hrateľnosťou. Vynikajúca je audiovizuálna stránka, pričom hra z vašej grafickej karty vyžmýka maximum.
Aj keď som bol voči štvrtému Saints Row zo začiatku veľmi skeptický, ukázalo sa, že autori majú stále dostatok nápadov a neboja sa zachádzať do extrémov. V tomto prípade neprekáža ani recyklácia prostredia, pretože obsahovo toho hra ponúka neúrekom. Humor hrá jednoznačne prím.
8. The Stanley Parable
Pre mňa osobne ide o veľké prekvapenie. Hra, ktorá si robí žarty zo seba samej, z hráča, z iných hier a zo sveta. A ide vlastne o hru? Je vlastne všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá? Prvých pár prejdení je doslova pamätných.
7. StraCraft 2: Heart of the Swarm
Aj keď ide len o datadisk, Heart of the Swarm je jednou z najlepších real-time stratégií poslednej doby. Nové herné mechanizmy, perfektná kampaň a vynikajúci multiplayer vás pripútajú k monitoru na desiatky hodín.
Hoci je zombie hier momentálne viac než dostatok, State of Decay patrí medzi elitu. Na pomery indie titulu dostanete za skvelú cenu obsahovo veľmi bohatý titul, v ktorom nechýbajú nové herné prvky a experimentovanie. Prepojenie hráča a samotných postáv v hre je jedno z najsilnejších, aké som kedy zažil.
5. Dota 2
V podstate nie je o čom. Dotu jednoducho milujete alebo nenávidíte. Multiplayerová záležitosť, ktorá ma okradla o stovky hodín, strávených komunikovaním s kamarátmi a vytvorila plno zábavných momentov. (edit by MarkusFenix: Raggamuffinova recenzia Doty 2 na steame: „Ruined my life. Good job VALVe. 10/10)
Oživenie jednej z najznámejších herných postáv dopadlo na jednotku. Nový Tomb Raider je dospelejší, sympatickejší a aj príbehovejší. Fanúšikom série trošku vadilo viac akcie a prestreliek, no u mňa to ako mínus neobstálo. Už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.
Úžasne JRPG, v ktorom hlavy zo Square Enix ukázali, že tomuto žánru Final Fantasy nekraľuje, že dokážu novú ip obohatiť o množstvo úžasných a zábavných prvkov. Pre majiteľov Nintenda 3DS ide o povinnosť.
Aj keď prvý dojem nie je taký ohromujúci ako prvý BioShock. Infinite je jednoznačne vynikajúcim pokračovaním. Nechýba výborný príbeh, dokonalé audiovizuálne spracovanie a výborne napísané postavy. BioShock Infinite ma chytil a nepustil, až kým som ho nedohral. A spomenúť musím aj DLC Burial at Sea, ktoré vás opäť zavedie do Rapture, čo je pre mňa, ako obrovského fanúšika prvého dielu, veľkým plusom.
Coky – Richard Mako
Aj keď bolo TLoU príjemným spestrením roka, zároveň bolo aj jeho sklamaním. Hra samotná síce bola fajn, ale „hipovanie“ okolo nej jej rozhodne nepomohlo. Čakal som oveľa viac.
Podobne ako vyššie spomenutý Tomb Rider, aj nový Splinter Cell bol odchýlkou od originálnu, ale takisto sa dá povedať, že vydarenou. Keďže stealth hier tohto roku veľa nebolo, Splinter Cell do mojej top 10 jednoznačne patrí.
Skvelá ukážka, že dobre vymyslená hra nepotrebuje šialenú high end grafiku a prvky, aby bola zábavná, vtipná a zaujímavo vyrozprávala príbeh.
Aj keď sa nový diel odchýlil od starej klasiky na akčnejšiu verziu, musím povedať, že som ho zhltol na jedno posedenie. Mal svoje chyby, ale to má každá hra. Ide o zábavu i relax a túto úlohu splnil na jednotku.
Aj keď nie hra samotná, Enemy Within oživil skvelý Enemy Unknown a priniesol do hry nový obsah, ktorý opäť umožnil prežiť kampaň z úplne nového uhla a zaručil mnoho hodín zábavy.
5. StarCraft II: Heart of the Swarm
Stratégií vychádza v dnešnej dobe málo a ešte menej je ich kvalitných. StarCraft je zárukou kvality a vždy si drží svoju poprednú priečku medzi mojimi obľúbenými stratégiami a inak tomu nebolo ani tohto roku.
Milujem atmosférické hry. Po zrušení STALKERA je Metro práve tou hrou, kde si to vynahradzujem. Jednoznačne jedna z najlepších príbehových hier tohto roku so super atmosférou, gameplayom a všetkým, čo k tomu patrí.
Arma 3 je hra, ktorá si v tomto roku u mňa vyslúžila špeciálne miesto. Hocikedy, keď sa mi nič nechce hrať, v Arme vždy nájdem nejakú misiu, ktorá ma nakoniec zabaví na niekoľko hodín. Skvelý vojenský simulátor s masívnou komunitou hráčov a tvoreným obsahom priamo od hráčov – pre hráčov.
Aj keď bol singleplayer dosť „failnutý“, Battlefield vždy bol a je o multiplayeri, ktorý v najnovšom spracovaní priniesol mnoho nových a hlavne skvelých vylepšení, ktoré hru robia najlepšou FPS roku, teda aspoň pre mňa.
Tejto hre proste nemám čo vytknúť. Šialená jazda od začiatku do konca a ešte k tomu parádny multiplayer.
Metal.days – Adam Zelenay
Myslím si, že tento rok bol na hry obzvlášť úspešný. Nakoľko sa primárne venujem sekcii WiiU a sekundárne sekcii 3DS, môžem povedať, že Nintendové žánre tento rok pre mňa osobne bodovali najviac. Obzvlášť WiiU, ktoré do novej generácie konzol počítať nemôžeme, ale aj napriek tomu tento rok patril jemu.
Hrateľnosť v podstate ako predošlé Bioshock, ale ten dej ma udržal pri obrazovke, až kým som nezistil, o čo vlastne ide. A stálo to zato.
Asi jedna z najlepších Mario hier vôbec. Povinnosť na WiiU.
Konečne poriadna zombie hra!
Tomuto sa hovorí revolúcia. V podstate bola celá hra po 15-tich rokoch prerobená a dodnes ju hrávam.
Táto kultová séria sa osvedčila ako kvalitná droga tým, že vo virtuálnom svete môžete robiť to, čomu sa v reálnom svete väčšinou vyhýbame: rôzne úlohy a povinnosti, upratovanie a staranie sa o ostatných. Ide o jednu z najnávykovejších hier na 3DS. Kto Animal Crossing nehral, má povinnosť si to vyskúšať.
Nie som fanúšikom GTA, ale 5 sa nedalo odolať. Úžasná hrateľnosť, zaujímavé postavy so svojimi príbehmi a výborná karikatúra nášho sveta.
1. The Legend of Zelda: A Link Between Worlds – 3DS
Jednoznačne môj víťaz. Návrat skutočnej legendy k jej pôvodným koreňom, avšak v modernom podaní a vylepšené, kvôli tejto hre som sa nevyspal.
MarkusFenix – Dominik Farkaš
10. DUST: AN ELYSIAN TAIL
Prekvapujúco sa do môjho zoznamu dostali až tri indie hry, a to je na človeka, ktorého máločo s nálepkou indie prinúti sadnúť si za PC na dlhší čas, dosť prekvapujúce. Teraz neviem, či to bolo všeobecným faktom, že tento herný rok viac-menej „sux“ alebo nejakým nebeským osvietením. Faktom však je, že na desiatom mieste sa umiestnila roztomilá hack/slash platformovka Dust: An Elysian Tail. Dôvody? Výborný príbeh, nádherný art štýl, no hlavne výborná hrateľnosť.
Odklon od viac-menej serióznej „gangsterky“ v Saints Row III som uvítal s otvorenou náručou, no na čo sa séria zmenila v štvrtom diely… tak to som si nepredstavoval ani v tých najúchylnejších snoch. Hranie sa na superhrdinu v spojení s paródiami na hromadu filmov či hier. Charizmatický antagonista, šialenosť sršiaca, hádam, zo všetkého, čo hra obsahuje, rôznorodá náplň, no všetko tak trochu zosúva slabšie grafické spracovanie. No to nemení nič na fakte, že som si každú sekundu v Steelporte užil.
Osobne musím povedať, že ma nový Tomb Raider bavil oveľa viac ako legendárny predchodcovia, no nie natoľko, aby sa v rebríčku dostal vyššie. Základné herné mechaniky síce fungujú parádne, graficky je hra veľmi pekná a otvorený svet dáva vyniknúť preskúmavaniu zákutí, vykrádaniu hrobiek a ďalším voľno-časovým aktivitám. Zároveň však hra v poslednej tretine až príliš tlačí na akčnú pílu, čo je viac na škodu ako na prospech. Čo prinesie pokračovanie, to nikto nevie, ale základ je postavený veľmi pekne.
Ukončenie putovania Propheto/Alcatraza za zničením hnusných „emzákov“ zavŕšil jednu z najlepších dejových liniek v military FPS žánri v tejto generácii. Postavenie nanoobleku do role najdôležitejšej postavy sa vyplatil. Zároveň je hra technologickým skvostom, ktorému sa môžu rovnať asi tak dva tituly, vydané v tomto roku. Z biedy SP kampaní bežných military FPS hru vytrháva výborný nanooblek, ktorý dáva hráčovi veľa možností postupu a leveldizajn zabezpečí, že tieto možnosti budete využívať. Aj mutliplayer nie je na zahodenie. Škoda len kratšej kampane, ináč by hra mierila vyššie.
Battlefield prišiel, videl a zasadol na trón. S občasným zakopnutím, no predsa len. Hra ponúka slabú kampaň, tú osobne pri tejto hre ani neriešim, lebo to proste nie je potrebné. Multiplayer je to, o čo tu ide a je omnoho lepší ako ten v Battlefield 3, hlavne čo sa týka dizajnu máp, deštrukcie a aj celkovej hrateľnosti. Konečne nemám dôvod nechávať v PC nainštalovaný Bad Company 2, ktorý tam už tvrdol dobré tri roky, nakoľko ho trojka nedokázala plne nahradiť. Štvorka už áno. Samozrejme, netreba zabúdať na výborné grafické spracovanie a audio.
5. BIT TRIP RUNNER 2
Hra, ktorej som nevenoval veľa pozornosti. O to väčšie prekvapenie na mňa čakalo. Výborné spojenie rytmického gameplayu, ktorý je podporený výborným soundtrackom, a to celé je vložené do formy 2,5D skákačky, ktorá nahnevá, robí problémy, ale na konci budete nadšení z výborného art štýlu, svižnej hrateľnosti a dosť veľkej výzvy, ktorú pred vás autori položili. Tlieskam a teším sa na pokračovania.
Far Cry, ktorý je lepší ako regulárny tretí diel. Seriózne. Ktokoľvek prišiel s týmto nápadom, tak pred touto osobou skladám pomyselný klobúk. Otvorený ostrov, retro štýl, kopa hlášok, neónové grafické spracovanie, vylepšená hrateľnosť, tematické cut-scény a asi najlepší tutoriál vo videohernej histórii. To všetko za trápny peniaz, za ktorý je to must own asi pre všetkých fanúšikov FPS hier.
3. BROTHERS: A TALE OF TWO SONS
Hra, ktorá je viac-menej o zážitku, nie o hrateľnosti. No prekvapujúco aj po hrateľnostnej stránke nie je na zahodenie, nakoľko prináša inováciu v podobe ovládania dvoch bratov s dvoma analógmi naraz. Príbeh o nájdení lieku pre smrteľne chorého otca síce nie je ničím originálnym, no vynikajúci art-štýl, úžasný OST a výborné zakončenie príbehu zaraďujú Brothers právoplatne do tohto zoznamu.
Najlepšia „klasická“ strieľačka v tomto roku. Výborná atmosféra, vylepšené herné mechanizmy oproti predchodcovi, no hlavne vynikajúca a variabilná hrateľnosť, vysoko nadštandardná herná doba v danom žánri robia z Metra niečo viac ako iba obyčajnú tuctovú FPS. A rovnako aj grafické spracovanie patrí medzi to najlepšie, čo sme mali možnosť tento rok vidieť. Je očividné, že dobré hry sa nemusia robiť iba na západe, práve naopak. V niektorých aspektoch by si západní vývojári mali brať príklad od 4A Games.
„Nečakané.“ Aj keď je pravdou, že z Bioshock série je jednotka u mňa stále TOP, tak Infinite mi ukázal, ako vyzerá hra robená s láskou a zmyslom pre detail. Úžasná prvá pol hodina, výborná variabilná hrateľnosť, kombinujúca vigory a zbrane, výborný art štýl a hlavne Elizabeth dáva tejto hre parametre, ktoré ju v mojom rebríčku bez problémov posúvajú na úplný vrchol. O vyvrcholení príbehu je, myslím, škoda rozprávať.
