Grand Theft Auto III (2001): Začiatok novej éry
Keď v roku 2001 Rockstar vydal Grand Theft Auto III, nikto nečakal, že zmení herný svet. Dovtedy bola séria známa len pohľadom zhora, arkádovým chaosom a kontroverziami. Ale trojka spravila obrovský skok – zrazu tu bolo celé mesto postavené v plnom 3D, ktoré pôsobilo živšie a reálnejšie než čokoľvek predtým. Liberty City sa stalo digitálnou verziou New Yorku, kde pršalo, padala hmla, svietili neóny a chodci si medzi sebou hundrali vtipné hlášky.
Hlavným hrdinom bol Claude – zlodej, ktorý na začiatku hry zažije zradné podrazenie od svojej priateľky Cataliny. Claude je úplne nemý, čo bolo pre vývojárov spôsob, ako ho spraviť univerzálnym avatarom hráča (inšpirácia od Half-Life? Lenivosť? Ktovie…). A hoci niektorým prekážala jeho tichosť, práve to dalo priestor ostatným postavám, aby zažiarili. V Liberty City sa to hemžilo mafiánmi, gangmi a skorumpovanými policajtmi, ktorí vám postupne dávali čoraz šialenejšie misie.
Najväčším kúzlom GTA III bola sloboda. Po prvýkrát ste mohli jazdiť autom v 3D priestore, počúvať rádio s vymyslenými DJ-mi, strieľať, kradnúť autá a zažívať naháňačky s políciou, ktoré sa stali legendou. Tu sa „wanted level“ vyšperkoval do podoby, ktorá je to vlastne dodnes.
Misie boli jednoduché, často išlo o doručovanie alebo likvidácie, ale v kombinácii s otvoreným mestom to pôsobilo sviežo a návykovo. Herné mechaniky sa síce ešte občas správali neohrabane, autá vybuchovali pri malom náraze a súboje „na päste“ neboli dokonalé, no nič z toho nezatienilo fakt, že GTA III bolo revolúciou.
A s revolúciou prišla aj veľká kontroverzia. Médiá sa predháňali v titulkoch o „simulátore vraždy“, politici volali po zákazoch a rodičia panikárili. Ale práve tento rozruch pomohol hre k sláve. Decká chceli hrať presne tú zakázanú hru, o ktorej písali noviny. Ja a moje okolie sme neboli výnimkou.
Recenzie nešetrili chválou. GTA III bolo nazvané prelomovým titulom, ktorý posunul hranice možností videohier. Predali sa milióny kópií a zo štúdia Rockstar sa stal gigant, ktorý definoval nový žáner – moderný open world. Od tohto momentu už neexistovala cesta späť. Herný priemysel sa zmenil a každý ďalší diel GTA mal na čo nadväzovať.
GTA Vice City (2002): 80’s vibe, neónové sny a soundtrack, čo nikdy nezostarne
Rok 2002 priniesol hráčom návrat do sveta Grand Theft Auto, no tentoraz úplne inak. Po temnej a industriálnej Liberty City z trojky prišlo Vice City, hra, ktorá od prvého momentu kričala farbami, neónmi a špecifickým štýlom 80. rokov. Kým GTA III položilo základy modernej 3D éry, Vice City jej dalo osobnosť, šarm a ikonickú atmosféru.
Príbeh nás zoznámil s Tommym Vercettim, mafiánom, ktorého po dlhých rokoch vo väzení posielajú do mesta inšpirovaného Miami, aby tu vybavil kšefty pre svojho šéfa. Lenže obchod s drogami sa zvrtne, peniaze zmiznú a Tommy musí všetko napraviť, inak zaplatí vlastným životom. Z obyčajného poskoka sa postupne stáva boss, ktorý si buduje impérium, kupuje podniky a vyrovnáva účty s nepriateľmi.
Najväčšou zmenou bolo, že hlavný hrdina konečne prehovoril. Hollywoodsky herec Ray Liotta prepožičal Tommymu hlas a charizmu, vďaka čomu získala séria úplne nový rozmer. Tommy už nebol nemou bábkou – bol ostrý, sarkastický, nervózny, ale aj vtipný. Jeho dialógy a interakcie s ďalšími postavami dodali príbehu hĺbku, aká v GTA III chýbala.
Vice City si však získalo fanúšikov hlavne svojou atmosférou. Obrovský vplyv mali filmy ako Scarface či seriál Miami Vice. Palmy, pastelové hotely na Ocean Drive, luxusné autá zaparkované pred vilami, nočné kluby plné neónov a bielych sák – to všetko v hráčovi vytváralo pocit, že sa ocitol uprostred kultovej éry. A k tomu soundtrack, na ktorý sa nedá zabudnúť. Rádio stanice hrali hity Michaela Jacksona, Toto, A Flock of Seagulls, Judas Priest či Ozzyho Osbournea. Dodnes je hudba z Vice City považovaná za jeden z najlepších herných soundtrackov vôbec. Navyše sa dalo v PC do zložky skopírovať vlastnú hudbu a počúvať vlastné rádio!
Misie boli pestré a často šialené – od bankovej lúpeže v štýle filmu Heat cez divoké prestrelky na člnkoch až po lietanie s miniatúrnymi vrtuľníkmi pri pokladaní bômb (všetkými milovaná misia). A kto by mohol zabudnúť na finále v Tommyho vile, ktoré bolo priamou poctou záverečnej scéne Scarface?
Samozrejme, nechýbali ani kontroverzie. Rockstar si tentoraz vyslúžil kritiku za zobrazovanie haitských a kubánskych gangov, čo vyvolalo protesty v USA. Tvorcovia dokonca museli upraviť niektoré dialógy a pridať varovania. Ale tak ako vždy, aj negatívna publicita hre skôr pomohla.
Vice City predalo vyše 17 miliónov kópií a dodnes patrí medzi najmilovanejšie diely série. Pre mnohých fanúšikov práve tento diel stelesňuje to, čo GTA znamená – slobodu, humor, štýl a nezabudnuteľný svet, v ktorom sa dá stratiť na stovky hodín.
GTA: San Andreas (2004): Keď sa z hry stal svet
V roku 2004 sa Rockstar rozhodol, že hráčom už nestačí jedno mesto. Chceli im dať pocit, že majú v rukách celý svet – a tak vzniklo Grand Theft Auto: San Andreas. Nie je to len jedno mesto, ale celý fiktívny štát, ktorý spája tri obrovské metropoly a nekonečné kilometre vidieka, púšte a hôr. Los Santos sa stal obrazom Los Angeles, San Fierro pripomínalo San Francisco a Las Venturas bolo jasnou narážkou na Las Vegas. Medzi nimi sa tiahli diaľnice, dedinky, farmy a vojenské základne. Hra pôsobila ako nekonečná a pre mnohých z nás to bolo prvýkrát, čo sme mali pocit, že naozaj žijeme v digitálnom svete.
Hlavným hrdinom sa stal Carl „CJ“ Johnson. Po smrti matky sa vracia z Liberty City späť do Los Santos a zisťuje, že rodina je rozhádaná, jeho gang Grove Street je v úpadku a celé mesto ovládajú súperiace bandy. Z príbehu o chlapcovi, ktorý sa snaží znovu nájsť svoje miesto, sa postupne stáva epická sága, v ktorej CJ prejde cestu od sprejovania stien a jazdy na BMX až po vlúpanie do vojenskej základne či krádež stíhačky.
San Andreas bolo v mnohom prvé. Hráč mohol posielať CJ-a do posilňovne, aby nabral svaly, alebo ho nechať prežierať sa fastfoodom, až kým nevyzeral ako chodci, ktorých sa predtým snažil naháňať. Zlepšoval si šoférske a strelecké schopnosti, kupoval si oblečenie, tetovania, menil účesy. Hra pridala gang wars – nekonečné prestrelky o kontrolu nad jednotlivými ulicami, kde si mohol verbovať vlastných ľudí a brániť si svoje územie. A, samozrejme, k tomu všetkému patrili lietadlá, helikoptéry, bicykle, vlaky, dokonca aj legendárny jetpack.
Príbeh bol dlhý a plný zvratov a nezabudnuteľných postáv. Big Smoke a Ryder sa stali legendami rovnako ako skorumpovaný policajt Tenpenny, ktorému hlas prepožičal Samuel L. Jackson. Misie sa navždy zapísali do pamäti fanúšikov – či už to bola tá legendárna jazda na vlaku s nesmrteľnou hláškou „All we had to do was follow the damn train, CJ!“, alebo akcia v Area 69, prepadnutie kasína v Las Venturas či finálny boj v uliciach Los Santos.
Ale San Andreas neprišlo len s chválou. Do histórie sa zapísalo aj kauzou „Hot Coffee“. V hre bol ukrytý neaktívny kód, ktorý moderi odomkli a ukázali minihru so sexuálnymi scénami. Politici, médiá a rodičovské združenia spustili hotovú búrku. Hra sa stala terčom žalôb a dokonca sa o nej hovorilo v americkom Kongrese. Pre Rockstar to bol obrovský škandál, ale opäť aj paradoxná reklama – namiesto toho, aby San Andreas upadlo, sa stalo ešte slávnejším.
Nakoniec predalo viac ako 27 miliónov kópií a dodnes je považované za jednu z najlepších hier vôbec. Pre mnohých fanúšikov nie je San Andreas len hra, ale kus mladosti – soundtrack plný rapu a funku, nekonečné hodiny s kamarátmi a pocit, že „tu sa dá robiť úplne všetko“.
