Obľúbená stratégia prichádza s luxusným výletom do starovekého Ríma.
Chvíľku to trvalo, mnohí už možno boli nervózni, ale predsa len to prišlo. Máme tu nové Anno! Na pokračovanie populárnej budovateľskej série sme si tentokrát počkali až šesť rokov, hoci nemôžeme povedať, že by to bolo nudné čakanie. Vývojári nás totiž zatiaľ zásobovali kvalitnými DLC do Anno 1800, z ktorého sa aj vďaka nim vykľul najlepší diel série. V mojom rebríčku dokonca prekonal aj srdcovku v podobe 1404, a tej som sa počas vysokoškolských čias nahral stovky hodín. Tentokrát si Ubisoft na nás vytiahol poriadny dobový skok a z devätnásteho storočia sa presúvame do principátu v Rímskom cisárstve, konkrétne do roku 117. Autori si šikovne vybrali obdobie tzv. rímskeho mieru (viď. Pax Romana), ktorý trval približne dve storočia a je označovaný za zlatý vek tejto slávnej ríše – vyznačoval sa stabilitou, rozmachom obchodu a diplomacie a relatívnym mierom, čo je pre sériu ideálne zasadenie.
Pokiaľ ste so sériou, ktorej počiatky siahajú do roku 1998, ešte nemali tú česť, vedzte, že ide o budovateľskú stratégiu, kde osídľujete ostrovy a usilujete sa, aby prosperovali. Dôraz je kladený na budovanie infraštruktúry, precízne riadenie ekonomiky prostredníctvom obchodu a plánovania výrobných reťazcov, a plnenie rôznorodých úloh. Samozrejme, nedeje sa to vo vákuu, proti sebe máte umelú inteligenciu či iných hráčov, z ktorých sa môžu stať nepriatelia či spojenci. Pridajte si k tomu ešte objavovanie všetkých zákutí mapy, nadväzovanie diplomatických vzťahov a občasné námorné boje a máte pred sebou zábavný mix, ktorý vás dokáže zabaviť na poriadne dlhú dobu.
Pozitívom je, že to výborne funguje aj v prostredí Ríma. Po prvom zapnutí hry zaujme veľmi dobré UI (po vyskúšaní dema som mal menšie obavy, našťastie, v plnej verzii sa nemám na čo sťažovať), no zároveň všetko pôsobí familiárne, najmä ak ste fanúšikmi predchádzajúceho dielu. Ale nebojte sa, Pax Romana prináša aj zaujímavé novinky. Jednou z nich je možnosť zvoliť si štartovaciu lokalitu – na výber je slnečné Latium, ktorého ostrovom dominujú rieky a hornatý povrch, a pochmúrny a daždivý Albion, kde si zas musíte poradiť s ostrovmi plnými mokradí a nepriateľských keltských kmeňov. Nemôžem povedať, že by šlo o dve samostatné hry, rozdielov sa však nájde dosť a ak budete chcieť uspieť, nebudete môcť ignorovať ani jednu provinciu.
V tomto bode sa vrátim k objasneniu základnej mechaniky, ku ktorej sa viaže moja posledná poznámka. Hry z tejto série vždy boli o postupnom rozvoji vašich ostrov a odomykaní nových produkčných reťazcov, aby ste prilákali vyššie vrstvy obyvateľstva a mohli vyrábať komplexnejšie produkty. Chcete byť úspešný? Určite nemôžete zostať na jednom ostrove, pretože ten vám neposkytne všetky potrebné suroviny na uspokojenie všetkých potrieb obyvateľov – a tak ich musíte buď nakupovať, alebo importovať z ďalšieho vlastného ostrova, resp. provincie. Niektoré veci si jednoducho v Latiu nevypestujete, nevychováte či nevyprodukujete a vice versa. Aj preto musíte taktizovať a na vyšších obťažnostiach si najskôr poriadne premyslieť, čo chcete urobiť a či sa vám to oplatí. Zopár chybných krokov dokáže vaše impérium rýchlo priviezť do bankrotu.
Rozdielne provincie
Ale poďme späť k rozdielom medzi dvomi provinciami. Viac si ich budete všímať v Albione, kde vás hra postaví pred dôležitú voľbu – vydáte sa cestou romanizácie tamojšieho obyvateľstva, skúsite zachovať ich vlastnú kultúru, alebo si vyberiete harmonické spolužitie? Tieto voľby sú nielen viditeľné (napríklad keltské budovy sú viac späté s prírodou, zatiaľ čo tie rímske pôsobia viac mestsky, civilizovane), ale majú aj vplyv na hrateľnosť, keďže každá vetva obyvateľstva si žiada čosi iné a dokáže vyrobiť / vypestovať čosi iné. Reťazec obyvateľstva je tak oproti Latiu o čosi komplikovanejší. Z hrateľnostného hľadiska je potrebné zmieniť aj močiare, do ktorých Kelti umiestňujú množstvo budov a prinášajú trochu väčšie náklady na výstavbu, keďže sú prepojené drevenými chodníčkami. Tento problém-neproblém (podľa toho, ako sa na to pozeráte, mne sa ich špecifický vizuál a ďalšia vrstva stratégie páčili) však budete môcť postupom času vyriešiť. Ako, to si už budete musieť zistiť sami.
Mnohí hráči sa tešili na kampaň, ale tu musím nadšenie trochu schladiť. V podstate ide iba o trochu predĺžený a nevýrazný tutoriál. Chválim možnosť vybrať si, či váš guvernér bude muž alebo žena, čo sa potom trochu prejaví, samotný príbeh je však povrchný, nejde príliš do hĺbky a mám pocit, že vývojári mali väčšie plány, ktoré nestihli uskutočniť. Príbeh o politických intrigách, upevňovaní moci Ríma a zrade mal veľký potenciál, začal sa dobre a dočkali sme sa aj slušného dejového zvratu, po ktorom som sa tešil na vyvrcholenie a pomstu. Chyba lávky! Namiesto vygradovania to potom akosi vyšumelo a zrazu sa to skončilo. Zaujímavým impulzom bola aspoň časť kampane, ktorá sa odohrávala v Albione – problém s rebelujúcimi Keltmi totiž môžete riešiť dvomi spôsobmi. Tvorcovia navyše veľmi opatrne našľapujú okolo kontroverznej témy otroctva, ktorá je úplne potlačená do úzadia, hoci otroci boli významnou súčasťou Rímskej ríše. V tomto mohli byť trochu odvážnejší.
Pax Romana prináša aj väčšie zameranie na pozemný boj, z čoho som spočiatku nebol úplne nadšený, ale nakoniec mi to neprekážalo. Nie je to žiadne terno, svoju úlohu však plní a nejde o nedopečený polotovar. Okrem obranných stavieb, ako sú múry či veže, máte na výber zopár jednotiek na blízko, na diaľku a na obliehanie, pričom na vyššej obťažnosti je dôležité naučiť sa, ako všetko správne zladiť, pretože umelá inteligencia je agresívna a boju na súši sa zrejme nevyhnete. O niečo viac som si užil námorné bitky. K dispozícii máte tri triedy lodí, ktoré si odomykáte prostredníctvom technologického stromu, a opäť to má čosi do seba. Ignorovať ich nesmiete, pretože moria sú plné nebezpečných pirátov, ktorí túžia iba po jednom – ničiť vašu flotilu a obchodné cesty.
Hrá sa to skvele, ale…
A ako sa to všetko vlastne hrá? Vynikajúco, samozrejme! Vyššie spomínané základy sú návykové a jednoduché na pochopenie, no na to, aby ste ich zvládli úplne, istý čas budete potrebovať. Ani neviem povedať, ktorá časť je pre mňa najčarovnejšia. Začiatky, keď staviate prvé domčeky, zamestnávate drevorubačov, rybárov či pekárov, plánujete, kde by sa asi tak hodilo trhovisko či krčmu a v budúcnosti aj chrám, aby svojimi bonusmi ovplyvnili čo najviac okolitých budov… Tie sú magické. A keď sa o dvadsať hodín neskôr pozeráte na niekoľko svojich prosperujúcich ostrov, ktoré sú prepojené obchodnými trasami a navzájom sa zásobujú surovinami a produktmi, ktoré potrebujú, z oka vám hádam vypadne aj slzička. Do toho všetkého potom riešite prosby od občanov, organizujete festivaly, pátrate po odborníkoch, vyberáte božstvá, ktoré budete vzývať, ale aj výskum odomykajúci nové vylepšenia, ktoré vám a obyvateľom vašich ostrovov zjednodušia život. Zabudnúť, samozrejme, nesmieme ani na bezpečnosť ostrova – okrem vojakov budete potrebovať hasičov, akýchsi strážcov zákona a zdravotníkov. Masívne požiare, rozbroje v uliciach či morovú epidémiu totiž neradno ignorovať.
Čo sa týka väčších noviniek, potešila ma možnosť aktívnej pauzy, keď si všetko môžete dôkladne naplánovať. Vývojári taktiež lákali na diagonálne stavanie, ktoré poskytuje nové možnosti, ako plánovať mesto. Ak ešte doplnia nejaké dekorácie, aby nezostávalo prázdne miesto, všetko bude tip top. K dispozícii je aj multiplayer, priznám sa však, že ten som nevyskúšal. Vychutnať si ho môžete kooperačne, kompetetívne aj kombináciou oboch, pričom kamarátov dokážete prizvať aj do svojej singleplayerovej hry. Zároveň ale musím upozorniť, že hráči po vydaní hlásili jeho padanie, takže ak sa ho rozhodnete vyskúšať, opatrne.
Keď už som sa venoval novinkám… Nie je ich málo, niektoré sú väčšie, iné menšie, a pozdávajú sa mi, pri žiadnej z nich som si však nepovedal, že toto je „game changer“. Aj napriek celkovo pozitívnemu dojmu sa tak Anno 117 nevyhne porovnaniam s minulým dielom, pričom nie vždy z nich vychádza ako víťaz. V istých momentoch sa hrá až príliš podobne, čo môže u veteránov vyvolať pocit istého deja vú. Aby ste ma chápali, nechcem, aby tvorcovia vymýšľali koleso, keď už to predchádzajúce funguje výborne, ale vylepšiť sa dalo ešte viac.
Nádherný staroveký Rím
Naopak, vychváliť musíme grafickú stránku a úžasnú atmosféru, po týchto stránkach hra jednoducho exceluje. Už minulý diel ponúkal pohľady, ktoré vyrážali dych, ale Pax Romana ide ešte ďalej. Od skromných domov najnižších vrstiev obyvateľstva cez honosné vily tých vyšších až po majestátne koloseum, každý stavebný stupeň je vizuálne malým sviatkom. Staroveký Rím tu navyše nie je len kulisou, ale pulzujúcim svetom. Mestá pôsobia organicky, ulice sú plné života a keď si kameru priblížite na obyvateľov, možno si aj trochu povzdychnete, aké by to bolo zaujímavé žiť v tej dobe (potom si, samozrejme, rýchlo uvedomíte, že nenormálne ťažké a nebezpečné). Krása hry si vyžiadala malú daň v podobe o čosi vyšších hardvérových nárokov a nie úplne ideálnej optimalizácie, ale verím, že to druhé opravami ešte vyladia. Okrem toho sa na technickú stránku nemôžem sťažovať, hra mi nepadla ani raz a vyhli sa mi aj výraznejšie bugy.
Anno 117: Pax Romana je veľmi silný prírastok do série, ktorý exceluje vo všetkom, čo na nej hráči milujú – budovateľskej a relaxujúcej hrateľnosti, vizuálnej prezentácii a skvele zvládnutej atmosfére minulosti. Samozrejme, musím pripomenúť, že je na začiatku svojho cyklu a pokiaľ si ju zapnete ihneď po Anno 1800, nebude ľahké zvyknúť si na menšie množstvo obsahu (nie je ho málo, ale chápete ma). A práve podobnosť s minulým dielom a nevýrazná kampaň bránia tomu, aby som Pax Romana označil za veľdielo. Jednoducho ide skôr o výborné pokračovanie osvedčeného konceptu než o revolúciu, čo však v konečnom dôsledku nie je negatívom.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Anno 117: Pax Romana
- Vydavateľ hry: Ubisoft Mainz, Ubisoft
- Žáner: Strategické
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Ubisoft
Korekcia: Pavol Hirka
