Je to skoro sedem dlhých rokov, od kedy sme dostali do rúk prvý titul z dielne štúdia Warhorse, ktoré vo svete bolo v tom čase stále veľkou neznámou. U nás na Slovensku a samozrejme u našich bratov v Čechách toto štúdio kredity získalo hneď na začiatku, a to preto, že pod ním bol podpísaný Dan Vávra, jeden z najkľúčovejších ľudí Českej hernej scény. Ale nerád by som pri písaní mojich prvých dojmov skĺzol len k oslavovaní jediného mena, pretože za pokračovaním stoja stovky ľudí, ktorí musia robiť svoju prácu s naozaj veľkým nadšením, pretože je to na pokračovaní skutočne vidieť.
Je to tak. Všetci nedočkavci, so mnou na čele, si môžu konečne vydýchnuť. Pokračovanie skvelej RPG hry Kingdom Come: Deliverance klope na dvere a ja som bol jeden zo šťastnejších, ktorý mohol odohrať prvých 10 hodín z hry a tie sa vám budem snažiť odprezentovať v tomto texte. Budú to prvé dojmy a nejedná sa o výslednú recenziu, ktorá by hodnotila výsledok z finálnej hry. Warhorse stále pracujú na oprave chýb, optimalizácii a vy ako hráči tak môžete dostať ešte vyladenejší zážitok. Tento text bude bez príbehových spoilerov.
Príbeh začína niekoľko dní po skončení prvého dielu, ale to nie je žiadne tajomstvo. Hra vás začne po malých krokoch učiť, to čo by ste ako fanúšik už buď mali vedieť, alebo ako nováčik sa naučiť. Pre hranie pokračovania nie je úplne potrebné odohrať prvý diel, no na zážitku to určite pridá ak ho máte už za sebou. Nestane sa vlastne žiadny zázrak pri ktorom stratíte pamäť a budete sa musieť nanovo naučiť chodiť alebo si nikoho nebudete pamätať. Hra tak úplne pôsobí dojmom, že príbeh Jindřicha je pokračovanie a nie samostatná kapitola. A to platí aj o postavách, ktoré sa pri vás už vyskytli.
S Ptáčkom sa vydávate na hrad trosky, kde máte odovzdať dôležitú správu. Ako to už býva zvykom, celá situácia sa zvrhne na neočakávanú cestu a vy sa budete musieť (s potešením) predierať svetom, ktorý v čase vojny nie je žiadna rozprávková krajina. Tu by som začal so svojou chválou dejovej linky. Niekoľko krát som sa pristihol pri záchvatoch smiechu, za čo asi treba poďakovať dobre napísanému scenáru a v neposlednom rade hereckým výkonom hlavných protagonistov. Už pri cutscénach a hlavne tých renderovaných je vidieť posun vpred. Na prvý pohľad to vyzerá, že nadobudnuté skúsenosti sa dokázali pretaviť do výsledku pokračovania. Cutscény v reálnom čase sú rovnako krajšie ako predtým, ale to hlavne vďaka celkovému posunu grafiky a zvládnutiu CryEnginu na vyššej úrovni ako pri jednotke. Ale pozor! Hra v žiadnom prípade nestráca identitu a podpisuje sa pred vami rovnakým perom. To znamená, že ak som si na niečo zvykol v prvom KCD, tak tu to rozoznám na prvý pohľad. Je to v podstate zážitok na podobnej úrovni ako bol jeho predchodca, len oveľa viac vyhladený.
Prejdem teda k grafike a optimalizácii, na ktorú bude väčšina čitateľov čakať. České panorámy sú jednoducho úchvatné. Či už tie reálne, alebo tie v hre vás dokážu nadchnúť. Ak ste rovnako ako ja veľkým fanúšikom prírody, prídete si na svoje. Od dychberúcich výhľadov až po temné zákutia lesov, všade budete nasávať atmosféru nepoškvrnenej prírody stredovekého vidieka. Po pár hodinách som pochopil, že zvládnuť vykreslovanie takto hustej vegetácie hlavne v diaľke môže byť problém a to hlavne pri HW náročnejších enginoch ako Unreal. Zrejme konečne môžeme ochutnať ovocie, vypestované na strome CryEnginu. Modely postáv tiež prešli upgradom a už nevyzerajú tak mŕtvolne prázdno, s čím bojoval prvý diel. Svet je živý a stáva sa, že NPC sa snažia s vami komunikovať aj mimo príbehových liniek. Na tento spôsob komunikácie si budete musieť zvyknúť a mne ako introvertovi to občas neprišlo na um, že im treba aj odpovedať, za čo môžete napríklad zvýšiť svoju reputáciu.
K optimalizácii nemám zatiaľ žiadne výhrady. Hral som na zostave Ryzen 7 5800X, Radeon 7700XT 12GB a 32GB RAM, čo nie je high-end (ale ani low-end) a svoj zážitok som mohol skúšať na ultra nastaveniach pri 2K rozlíšení a FPS niekde okolo 40-70. Samozrejme tých 40 bolo skôr pri veľmi náročných situáciách a viac som sa držal nad 55. A nie nesnažím sa vyhovárať. CryEngine je už z predchádzajúcich skúseností jeden z najlepšie vyzerajúcich enginoch, keď framerate padne pod 50. Existuje aj nastavenie „experimentálne“, ale to je už skôr pre drahšie zostavy a aj pre ešte nevydané grafické karty. Musím spomenúť aj fakt, že kvôli bezpečnosti je na hodnotenom builde nalepená ochrana Denuvo, ktorá ale na finálnom produkte nebude, ale ktorá je známa tým, že zvykne ukrajovať z výkonu. A v neposlednom rade sa musím priznať, že hrám na linuxe, takže idem ešte cez vrstvu protonu, čo tiež môže mať svoje dopady. Ale každopádne hra mi ani raz nespadla, nemal som žiadne nečakané prepady FPS a bugy sa mi tiež vyhýbali úctivým oblúkom. Stretol som sa s jedným padnutím do textúry skaly, z ktorej sa dalo bez problémov vyjsť, tak som sa našťastie nezasekol na dlhšiu dobu. Ako sú na tom ale konzolové verzie hry, o tom zatiaľ nemám žiadne informácie.
Rozloženie interfacu je trošku pozmenené ale stále intuitívne. Vo svojom jadre je to stále RPG, ktoré dokáže dať voľnosť hráčovi v jeho ceste. Hra tak opäť ponúka viac možností v hraní a vy si tak môžete vybrať či budete krvilačný bojovník alebo potulný diplomat. Súboje sa trošku zmenili a to hlavne vďaka odobratiu jedného smeru pri boji. Z piatich smerov sú po novom štyri a osobne si myslím, že to môže byť výborný krok vpred naproti novým hráčom, ktorých mohol odradiť komplikovanejší súbojový systém z prvého dielu. Ale žiadne zásadnejšie zmeny nečakajte a ak ste práve nedávno dohrali jednotku, tak s najväčšou pravdepodobnosťou si svoje skúsenosti z bojov prinesiete so sebou. Vybavenie sa po novom rozdeľuje do viacerých úrovní a časti brnenia si neoblečiete bez ich podvrstvy. Tu rovnako platí ako aj predtým, že je to pokračovanie a to jadro hry zostalo rovnaké, čiže naučené mechanizmy budú pre vás výhodou. Novinka v podobe kuše je príjemným osviežením pre milovníkov lukostreľby a o prvých prototypoch strelných zbraní si snáď povieme niečo viac pri plnohodnotnej recenzii.
Pre mňa je zásadným prvkom český dabing, hneď pri vydaní hry. Zrejme sa už v niektorých veciach môžem označiť ako staromódny, ale pre mňa je to kľúčová vec, pokiaľ ide o českú hru. Na zážitku mi to vždy pridá a aj keď je doba dnes už inde ako pred dvadsiatimi rokmi, čím mám na mysli, že skoro každý dnes už ovláda aspoň písanú angličtinu, je príjemné vedieť, že vývojári myslia aj na svoje domáce publikum. Ak by som mal dabing ohodnotiť dvoma slovami, tak jednoducho skvelý. Pre výber hlasu Jindru sa štúdio rozhodlo obsadiť rovnako ako v jednotke herca Richarda Wágnera a dodať tak zážitku istú konzistenciu. Čo sa týka celkovej audio stránky hry, tak všetko pôsobí autenticky, od trhania bylín až po rinčanie mečov. Hudobný doprovod je pompézny a na svoje si opäť prídu fanúšikovia orchestrálnych soundtrackov.
Záver
Na koniec by som rád použil jednu floskulu z mojej hlavy. Ak to chodí ako KCD a tvári sa to ako KCD, asi to bude KCD II. Nemyslím to nijako urážlivo, len poukazujem na fakt, že hier v tomto žánri realistických RPG nie je veľa a práve preto fanúšikovia budú mať začiatkom februára svoj veľký sviatok. KCD II prináša všetky skvelé veci z jednotky a niektoré vyšperkovalo ešte o level vyššie. Z prvých desať hodín som príjemne prekvapený a to hlavne kvôli trošku zubatejšiemu vydaniu prvého dielu, ktorý sprevádzal žalostný technický stav. Z mojej skúsenosti, ktorá vyplýva z textu vyššie, je zrejmé, že žiadne fiasko sa tentokrát nekoná a tento vojnový kôň sa konečne dokázal rozbehnúť naplno. Skvelý príbeh, nadpriemerné herecké výkony, odmeňujúce súboje, dychberúce panorámy a kopa iných vecí ma presvedčilo, že Warhorse sa pokúšajú o svoj Magnum opus v tak mladom veku a ja som šťastný, že niekto stále prináša kvalitné hry. Ale viac si už povieme v recenzii.
