Súčasná generácia konzol je generácia remastrov a remakov. Na to sme si, či už sme chceli alebo nie, zvykli. Nie je týždňa, čo by nejaký nevyšiel alebo nebol oznámený. Niektorí ich milujú, iní na ne nadávajú, pretože sa potom neinvestuje do nových IP. Rozumiem obom táborom a vlastne stojím na oboch stranách barikády. Pokrytecky krútim hlavou nad oznámeniami, ak sa však týkajú mojej obľúbenej hry, okamžite sa teším. Ale myslím, že do tejto skupiny patrí drvivá väčšina hráčov.
Keď oznámili Horizon Zero Dawn: Remastered, tak som sa až tak veľmi netešil. Dôvod bol jednoduchý – viac ako z remastrov sa teším z remakov (rozdiel medzi nimi som popísal v recenzii Until Dawn). Lenže v prípade Sony človek nikdy nevie, aký bude výsledok, pretože niektoré remastre pôsobia ako remaky a naopak. Pôvodný príbeh Aloy je však taký „medzikus“, čo nemyslím v zlom. Je to titul z roku 2017, takže, samozrejme, nepotrebuje úplný remake, ale čo sa definície týka, my sme nedostali ani remaster ako taký.
Po vzore Forbidden West nastavil latku veľmi vysoko. Pôvodný titul napriek svojim kvalitám obsahoval mnohé neduhy, ktoré boli viac-menej odstránené. Niektoré cutscény stále trpia drobnými artefaktmi či preblikávaním na pozadí, ale nie je to nič tragické a je toho rozhodne menej, ako bolo predtým. Nie je to však len o tom.
Najväčší rozdiel vidíte v samotnej hre, ktorá prešla kompletnou kolorizáciou a zmeny vidno na každom rohu. Určite poznáte tie memečka zobrazujúce, ako vidíme všetky krajiny a ako vidíme Mexiko. Taký pocit som tak trochu mal z originálu – proste vyváženie bielej do teplej a celé to trošku zaobaliť dožlta (mierne preháňam, ale ide o pointu). Tentokrát ale svet hrá farbami. Ak ste predtým mali pocit, že hral, to ste ho ešte nevideli v novom kabáte. Počul som však na to rôzne názory a určitá skupina ľudí preferuje zelenú, keď je viac dožlta. Toto som nikdy nejako nechápal, pretože tam, kde žijem, sú tráva aj lístie na stromoch na jar aj v lete nádherne zelené, žiadne odtiene žltej. Ako sa však hovorí, sto ľudí, sto chutí.
Samozrejme, nie je to len o farbičkách. Všetci dobre vieme, že veľmi veľa urobí najmä správne nasvietenie. V HZD Remastered nájdeme vylepšenia ako v exteriéri, tak v interiéri, pričom hlavne vnútri budov to konečne má logiku. Veľkú halu vám predtým osvetlili dve sviečky, teraz vrhajú len slabé a relatívne správne svetlo. Vidno to najmä cez keď je deň, pretože maličké svetielka predtým prebili slnečný svit. Tento nezmysel som si počas hrania teraz už nevšimol. Tvorcovia si taktiež posvietili na cutscény a predovšetkým na mimiku tvárí, ktorým konečne vdýchli život. Hlavné postavy sa veľmi približujú pokračovaniu, čo je ozaj pochvala. Preč sú mŕtve oči a kostrbaté pohyby, hoci mimo hlavnej linky postavy občas stále výrazne mykajú hlavami či prehnane gestikulujú. Miestami to pôsobí komicky, no stále by som povedal, že je to lepšie ako predtým.
Ďalšia vec, kde vidno veľký rozdiel a dopĺňa tak živosť celku, je vylepšenie textúr a ich detailov. Zem je plná koreňov, lístia a hlavne rastlín trávy, ktoré po vzore Forbidden West reagujú na váš pohyb. Kamene či skaly dostali detaily, hoci mechanizmu, vďaka ktorému by ste na väčšinu z nich mohli vyliezť, sme sa nedočkali. Človek je stále odkázaný na dopredu určené lezecké body rozmiestnené vývojármi. Zrejme by to bol príliš veľký zásah.
Poslednou vecou, ktorá sa zmenila, je voda. Nedosahuje úroveň detailov z dvojky, no oproti pôvodnému titulu je to obrovský skok. Predtým to bola takou neustálou hmlou zatiahnutá hladina bez života a nič extra sa nedialo ani pri plávaní. Teraz dostala viac priehľadnosti aj v diaľke a rozdiel asi najviac ukazujú odrazy, ktoré reflektuje. Sú pomerne detailné a pri narušení hladiny objektom na to svetlo reaguje.
Pokiaľ ide o audio, nemám možnosť si vedľa seba pustiť originál a remaster, aby som počul ten rozdiel, hoci mám pocit, že dynamický rozsah je teraz o niečo väčší. Ja však ďakujem za zachovanie pôvodných zvukov a hudby, pretože to všetko bolo na perfektnej úrovni a nebolo s tým treba nič robiť. Zachovalo to čaro titulu. Niektoré „džingle a zvučky“ pri určitých úkonoch alebo v určitých častiach hry mi v pokračovaní aj chýbali a som preto rád, že na toto nikto nesiahol.
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Horizon Forbidden West – Opakovanie je matka múdrosti
Nuž a tu sa pomaly dostávame na koniec. Nejdem recenzovať titul ako taký. Nie je na to dôvod, je starý sedem rokov a v konečnom dôsledku sa okrem vizuálu nič nezmenilo. Ak by ste chceli hodnoteniu na hru samotnú, bez vylepšení, tak iba stručne poviem, že je to úžasné dielo. Objavovanie sveta Horizon Zero Dawn a zisťovanie, čo sa stalo, bolo pre mňa jedným z najlepších herných zážitkov a právom patrí do TOP 5 v mojom pomyselnom rebríčku hier.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Horizon Zero Dawn: Remastered
- Vydavateľ hry: Nixxes, Guerrilla Games,
- Žáner: Akčné, Role-playing (RPG), Adventúrne
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony
Korekcia: Pavol Hirka
