Name: RECENZIA: The Shore – Keď sa prebudéte pri mori ale je to nočná mora
Item: The Shore
Rating: 4
Author: Róbert Gabčík

Priznám sa, že niekedy ma tie indie hry dokážu prefackať viac než miliónové blockbustery. The Shore je presne ten prípad. Keď som to prvýkrát zapol, myslel som si, že pôjde o ďalší z radu „walking simulátorov“, kde budem len zbierať kamienky na pláži a hľadať stratené listy. Čo si budeme klamať, mýlil som sa a tá facka prišla rýchlo. Táto hra je vizuálny monológ jedného človeka, ktorý sa rozhodol, že vám ukáže skutočný strach z neznáma.

Horor v peknom kabáte

Nejdem chodiť okolo horúcej kaše – na to, že za touto hrou stoja v podstate traja ľudia, to vyzerá neskutočne. Práca s mierkou je tu niečo, čo vás okamžite priková k obrazovke. Ten moment, keď sa nad vami v diaľke vztýči entita, ktorá popiera všetky zákony fyziky a ľudskej logiky, je nezabudnuteľný. Ak máte radi estetiku H.P. Lovecrafta, tu si prídete na svoje. Každý detail ostrova, slaná voda obmývajúca skaly a ten dusivejší a dusivejší pocit s každým krokom… klobúk dole.

Zobraziť galériu

Technicky je to prekvapivo stabilné. Recenzoval som to na PS5 a hoci pri tých najväčších scénach, kde sa na obrazovke objaví niečo skutočne monumentálne, by si to zaslúžilo ešte trošku optimalizácie, v porovnaní s inými indie pokusmi je to špička. Atmosférické nasvietenie a všadeprítomný opar robia z The Shore jednu z najkrajších hororových adventúr čo som poslednú dobu mal možnosť hrať.

Otcovské puto v tieni Cthulhu

Čo si budeme klamať, ako otca ma príbeh o mužovi, ktorý uprostred vesmírneho šialenstva hľadá svoju dcéru, zasiahol viac, než som čakal. V tých momentoch, keď som prechádzal cez pusté pláže a nachádzal stopy po jej prítomnosti, som si mimovoľne spomenul na tú moju maličkú, ktorá vedľa v izbe spí, a hneď mal ten zážitok úplne inú váhu. Práve táto osobná rovina robí z The Shore niečo viac než len ďalšiu prechádzku po divnom ostrove. Nie je to len o tých chápadlách a obrovských bohoch v oblakoch, ale o tom zúfalstve a nádeji, ktoré vás nútia kráčať vpred, aj keď viete, že to, čo vás čaká na konci, možno vaša myseľ jednoducho neunesie.

Zobraziť galériu

A práve v tom momente, keď si k tomu pripočítate fakt, že za celým týmto audiovizuálnym divadlom stojí v podstate hŕstka ľudí, musím dať klobúk dole až po zem. Ares Dragonis dokázal to, na čom si mnohé veľké štúdiá s obrovskými rozpočtami vylámu zuby – vytvoril svet, ktorý pôsobí konzistentne a neskutočne detailne. Jasné, občas narazíte na neviditeľnú stenu alebo si všimnete, že niektoré animácie postáv sú trošku tuhšie, ale pri tom celkovom zážitku na to okamžite zabudnete.

Atmosféra dôležitejšia než hrateľnosť?

Poďme ale na hrateľnosť, lebo tu sa láme chlieb. The Shore je v jadre rozprávačský zážitok. Áno, sú tu hádanky, áno, sú tu akčné pasáže, ale nečakajte žiadny Resident Evil. Ovládanie je jednoduché, niekedy možno až príliš, a tempo hry je také… povedzme, rozvážne. „Jsem starý Gandalfe,“ hovoril som si pri niektorých pasážach, kde som len držal tlačidlo pre chôdzu a nasával okolie.

Priznám sa, nie som veľký fanúšik pasáží, kde len držím „páčku dopredu“ a pozerám sa na okolie, ale tu ma tá zvedavosť hnala vpred. Chcel som vedieť, čo ďalšie za hranicou príčetnosti mi autor ukáže. Ak však hľadáte komplexné RPG mechaniky alebo hlboký súbojový systém, tu budete mierne sklamaní. Toto je o pocite malosti človeka v porovnaní s vesmírnymi entitami.

Naše hodnotenie

The Shore nie je hra pre každého. Ak vyžadujete neustálu akciu a výzvu, po hodine to vypnete. Ale ak si chcete užiť dychberúcu vizuálnu cestu do hlbín šialenstva a nevadí vám pomalšie tempo, môžem vám to odporučiť všetkými desiatimi. Je to dôkaz, že jeden človek s jasnou víziou dokáže vytvoriť niečo, čo vám utkvie v pamäti viac než mnohé AAA tituly. Len sa pripravte na to, že po dohraní sa na more už nikdy nebudete pozerať rovnako.